Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 142
DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0156
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Poznámky k slovenským vedutám v grafických zbierkach
Varšavy, Gdanska a Krakova
Katarina Jančová

V Polsku věnuj ú zvýšenú pozornost evidencii
a vědeckému spracovaniu starých grafických
vedút. Pohïady na mestá vo forme knižných ilus-
trácií, ale aj volné grafické listy sústreďujú hlavně
vo vědeckých knižniciach a v kabinetoch rytin
pri múzeách. Systém miestneho katalogizovania
podlá lokalit urýchluje manipuláciu s materiálom,
ktorý spíňa dóležitú dokumentárnu a umelecko-
historickú funkciu.
V Kabinete rytin v Univerzitnej knižnici
vo Varšavě (palác Potockých) nachádzajú sa aj
niektoré veduty slovenských miest. V II. zväzku
diela Jacqua Augusta de Thou Histoire de mon
temps (Paříž, 1553—1617), ktoré tu majú v neskor-
šom nemeckom vydaní pod titulom Umb stündliche
Beschreibung deren denckwürdigster Geistlicher und
Weltlicher Historien so sich im Jahr Christi 1562
hin und wider warhafftig zugetragen haben (Frank-
furt, Verlegung Peter Kopffen, 1621) nachádzajú
sa Košice, Levice a Komárno.1
Košice, mědirytina na tenkom žltkastom papieri,
7 X 10 cm, neznačené, vpravo hoře pagináž: 49,
v střede hoře nápis: CASCHAV.
Levice, mědirytina na tenkom žltkastom papieri,
8 x 10 cm, neznačené, okraje ořezané, dolu nápis:
LEWENTZ.
Komárno, mědirytina na tenkom žltkastom papieri,
8 X 10 cm, neznačené, horný okraj ořezaný,
v střede höre: COMORRA, dolu legenda: Stadtlein
oder Marek 2. Vestung 3. Wachtturm 4. Hung
Kirch. 5. Teusche Kirch 6. Donau H. 7. Schif-
farncken 8. Blockhauss 9. Insel Schütt.
Autorom pohïadu na Košice je pravděpodobně
Jacob Peeters (1637—1695) rytec a vydavatel
v Antverpách. Poukazuje na to výtvarná pří-
buznost s ostatnými ilustráciami diela, ktoré
zobrazujú váčšinou francúzske mestá a prevažne
sú signované: I. Peeters. Pohlad na Košice patří
k zaujímavým a kvalitným vedutám tohto města,
hoci ide o malú, skoro miniatúrnu prácu z druhej

třetiny 17. stor. Pohïady na Komárno a Levice
pochádzajú od neznámého, menej významného
autora, ktorý zdórazňoval schému mesta-pevnosti.
Podlá dost povrchného prevedenia možno súdiť,
že ide o častejšie už upotřebené obrázky, převzaté
z dosial nezistenej publikácie alebo mapy z konca
16. stor.
V Národnej knižnici vo Varšavě (palác Kra-
siňskych, Zaklad kartografii, Zbiory speciálně)
je převaha topografického a kartografického ma-
teriálu, zameraného na urbanistický a architekto-
nický rozmach miest strednej Európy v baroku
a klasicizme.2 Zo Slovenska sa tu nenachádza nič
pozoruhodného, okrem známých ilustrátorských
příloh Georga Hoefnagla v Braunovom diele
Urbium praecipuarum auctore Georgio Braunio
agrippinate Civitatis orbis terrarum. V VI. zväzku
na str. 31 je Hoefnaglova velká mědirytina pohïa-
du na Košice. Vo IV. zväzku na str. 44 je kolorova-
ná mědirytina pohladu na Bratislavu a na str. 38
mědirytina — pohlad na hrad Šariš, všetko
datované r. 1617. V diele L. Gotofreda Archonto-
logia cosmica, vydanom vo Frankfurte nad Moha-
nom r. 1649 v I. zväzku po str. 388 následuje
známa vynikajúca veduta, mědirytina M. Meriana
Pohlad na Bratislavu.
V grafickom kabinete Knižnice Polskej akadé-
mie vied v Gdaňsku (Bibliotéka PAN, Walowa,
15) nachádza sa niekolko vzácných vedutových
a kartografických sloveník:
Plán Komárna, kolorovaná kresba, ručný papier
Maršov, 22,7 x 24,7, značené vpravo dolu perom:
Plan von Commorn in Hungern Krig á Osten.
Inv. č. C I. 306. — Je to malý plán pevnosti asi
z poslednej třetiny 18. stor.
Mapa Bratislavskej župy, Homannovské vydanie
mapy Samuela Mikovíniho z r. 1757.3 Pozostáva
z dvoch častí. Horná část s nápisom: HVNGA-
RIAE COMITATVS POSONIENSIS, mědirytina
a lept, kolorované žitým akvarelom, 33,7 x 54,

142
loading ...