Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 48
DOI issue: DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0208
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
veste (Podobizeň grófa Štefana Fáya?).46 Maliarska
verva sa v nej podrobuje přísnému rádu. Rukopis
sa stává v klasicistickom zmysle lahodné uhlade-
ným, tvar je 1’ahko abstrahovaný. Staticky poňatá
postava je „odpichnutá“ od pozadia pevnými,
súvislými obrysmi. Modelácia mandlovito pretiah-
nutej tváře a stylizovaných očú sleduje zásady
klasicistickej typizácie. Vnútorné napätie obrazu
je udržiavané farebnou skladbou. Sýta červeň,
ktorá sa ozývá v prúžkoch módnej vesty, kontras-
tuje nielen s hlbokou čerňou kabátca, ale aj s ne-
utrálnou, plochu dobré viažúcou šedou pozadia.
Stunder tu potvrdzuje svoje kvality koloristu,
postřehnuté už Kazinczym, ktoré sa celkom ne-
zapierajú ani v jeho klasicisticky determinovanom
přej ave.
Podobizeň dievčatka z rodiny Fáyovcov (1802),46
jedna z mála datovaných Stunderových podobizní,
je charakterizačne i výtvarné menej vydařená.
Umelec v nej ustrnul v poměrně úzkej psycholo-
gickej škále; očividné zápasí s pretlmočovaním
detskej psychy, ktorá sa ťažko zrovnáva s chladnou
zdržanlivosťou výrazu tváře, předpisovanou dobo-
vými estetickými normami. Na podobizni sú zjavné
aj nedostatky kresliarske, nedostatky v zmocňo-
vaní sa základných plastických vlastností modelu,
ktoré prezrádza napr. skreslenie právej lícnej
kosti a pod.
Dětský portrét, s osobitnou láskou a pozornosťou
kultivovaný v době biedermeierskej meštianskej
idyly, ktorá následovala vzápátí, je u Stundera
ešte zriedkavý. Do nepočetnej skupiny umělcových
dětských podobizní, o ktorých máme vóbec vě-
domost, patří tiež dnes nezvěstný dvoj portrét
zo súkromného majetku rodiny spišskej provenien-
cie, vystavený roku 1937 v Budapešti.47
I keď je vcelku Stunderovo ideovo-este-
tické zameranie ako to ukazuje váčšina práč, určo-
vané už meštianskymi ideálmi, umělcovo vývinové
smerovanie nie je, pravda, jednoznačné priamo-
čiare. Vykazuje viaceré odchýlky a odvraty i re-
tardačně momenty. Ohlas doznievajúceho aristo-
kratického feudálneho umenia, ktorý sa do Stun-
derovho meštiansky orientovaného výtvarného
názoru dostává pravděpodobně hlavně vplyvom
existenčněj závislosti od objednávatela, je bada-
telný na dvoch známých prácach, pochádzajúcich
přibližné z obdobia přelomu storočia: na Podobizni
ženy s dieťaťom v parkovom prostředí a na Podo-
bizni starého muža v slávnostnej hodnostárskej

rovnošate. Výtvarné je nesporné lepšie riešený
dvojportrét48 — najmä jeho ženská figúra, ktorá
i pri istej strojenosti a akiste nie náročky přehna-
né j topornosti dobré vystihuje v drieku mierne
ustrnutú súdobú módnu ženskú siluetu. Umělcovu
informovanost o tom, čo je v stredoeurópskych
centrách ,,au courant“, dosvědčuje tu nielen do-
bová mandlovitá štylizácia tváře, ktorá sa výrazné
prejavila už na Podobizni muža v prúžkovanej
veste, ale aj umiestnenie modelov do parkovo
upraveného prostredia, ktoré vo vzdialenej ozvěně
připomíná záměry a vzory anglického portrétneho
maliarstva, najmä však bližšie příklady práč Hein-
richa Fügera.
Podobizeň starého muža v slávnostnej hodnos-
társkej rovnošate, získaná do Slovenskéj národněj
galérie z kaštiela v Čakanoch,49 představuje starší,
v podstatě ešte barokový typ reprezentačného
portrétu. Je přeplněná atribútmi, ktoré sú však
zoradené tak, aby vytvárali akési reálne prostredie.
Kompozičně zaberá postavu po kolená. Jej re-
prezentatívny ráz podčiarkujú aj detaily — drahý,
zlatom vyšívaný, kožušinou lemovaný uhorský
šlachtický šat, široká šerpa s radom, šabla trblie-
tajúca sa po boku portrétovaného i ťažká modrá
drapéria, rozčleňujúca pozadie — a to tak jed-
notlivé, ako aj v celkovom úhrne. Podlá predmetov
usporiadaných ako zátišie na stolíku s mramorovou
doskou — dvoch knih (jedna z nich akiste ako výraz
záujmov či profesie portrétovaného je na chrbte
označená ako Corpus Iuris Hungarici), dvoch
archov přeložených listin a vysokého čákova s mo-
hutnou štětkou čierneho peria, doplňujúceho sláv-
nostný šlachtický šat — možno usúdit, že ide
pravděpodobně o podobizeň sněmového ablegáta
alebo vyššieho hodnostára. Umelec ju však vy-
tvořil, podlá všetkého, bez bližšej znalosti modelu;
prinajmenšom bez záujmu o portrétovanú osobu,
ako to nasvědčuje i vajcovito pretiahnutá hlava,
modelovaná v sumárnych tvaroch, bez oživujúceho
detailu, pripomínajúca až hladkú voskovosť figu-
ríny z panoptika.
V protiklade k reprezentatívnej okázalosti Po-
dobizně starého muža v slávnostnej hodnostárskej
rovnošate sú napr. podobizně košického ev. kaza-
tela Michala Kováča a jeho manželky,60 ktoré
14. Ján Jakub Stunder, Podobizeň starého muža v sláv-
nostnej hodnostárskej rovnošate, okolo 1800, olej.

48
loading ...