Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 56
DOI issue: DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0216
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

21. Ján Jakub Stunder, Podo-
bizen muža s bokombradami
okolo 1808, olej.

talianskym a so stredoeurópskym uměním vie-
denským. Jeho tvořivého příkladu, ktorý do našich
pomerov vniesol závan nových prúdení, dovolávali
sa na Spiši, zrejme, všetci mladí, všetci, ktorí chceli
prerásť úzké proviněné medze. Svojou autoritou
tu Stunder přispěl k tomu, aby cesta za umělecký-
mi skúsenosťami přestala byť výnimkou a stala sa,
naopak, pravidlom. Krátko po utužení Stundero-
vých stykov so Spišom vstupuje na umeleckú
dráhu celá plejáda spišských maliarov. Roku 1798
nachádzame vo Viedni už levočského krajinára
Jána Jakuba Míillera,73 roku 1799 sa zapisuje
na viedenskú akadémiu Jozef Édeskúthy, roku

1803 další Levočan Jozef Czauczik, roku 1807 Ján
Juraj Lumnitzer, roku 1814 Jozef Miklušík.74
Stunderovým přičiněním začína Spiš rýchlejšie,
dychtivejšie a intenzívnejšie absorbovat slohové
premeny európskeho umenia, začína sa živšie zaují-
mat o povahu nových formálnych híadaní.
Okrem túžby po vzdělaní získavajú spišskí
maliari u Stundera aj priame ponaučenie. O Stun-
derovom užšom kontakte, resp. o priamom peda-
gogickou! usměrňovaní možno na základe našich
doterajších výskumov hovořit v súvislosti s umě-
leckým rastom dvoch levočských rodákov —
Jozefa Czauczika (nar. 16. 4. 1780 v Levoči,

56
loading ...