Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

úzkostlivější, neistejší, hustá farba, nanášaná málo
školenou rukou, popiera už celkom lazúrnu prie-
svitnosť a jemnost klasických medailónových mi-
niatúr. Poměrně dlho přetrvává v Czauczikových
podobizniach aj obdobné nastavenie a situovanie
modelu a istá — v duchu klasicizmu — lineárně
vyakcentovaná tuhost a topornost trupu — zjavná
napr. rovnako na reprezentatívnej Podobizni feu-
dálneho hodnostára ako na meštiansky puritánskej
Podobizni banského kapitána Eudovíta Bošňáka
— s akými sme sa střetli na Spiši prvý raz právě
u Stundera. Pre retardovaný, iba pozvolný domácí
výtvarný vývoj je rovnako příznačné, že sám typ

portrétu s poprsím vkomponovaným do oválu,
ktorý rozšířila najmä napoleonská doba a ktorý na
Spiši udomácnil Ján J. Stunder (napr. na Podo-
bizni Júlie Máriássyovej-Csákyovej), uchoval Czau-
czik takmer až do roku 1830.76
Rombauera, významného priekopníka rusko-
slovenských výtvarných vztahov, označuje za Stun-
derovho žiaka staršia aj najnovšia literatúra.77 Ako
uvádza Lýka, Rombauer sa školí u Stundera v Peš-
ti roku 1803; podlá všetkého využíval však Rom-
bauer možnosti získavania odborných poznatkov
u Stundera aj prv. Je to pravděpodobné tým skór,
že sa roku 1803 mohol zdržiavať v Pešti iba krátko,


23. Ján Jakub Stunder, Po-
dobizen Júlie Benickej,
rod. Szeleckej, okolo 1809,
olej.

58