Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

25. Ján Jakub Stundet', Podobizen múza z rodiny Benickov-
cov, okolo 1807, olej.

svedčia napriek istej neukázněnosti Rombauerovho
prejavu o zjavnom poučení na Stunderových
prácach.
Je v tom cosi z vývojového paradoxu, že Stun-
derovo dielo preveruje a doceňuje až doba, ktorá
má estetické meradlá a ideály už značné odlišné
od tých, ktorým žil a veril umelec; je v tom však
súčasne vela příznačného pre našu epochu, ktorá
sa usiluje čo najpravdivejšie odhalit spletitú tvár-
nost minulosti. Snaha objasnit Stunderovu tvorbu
nie je přitom nijako náhodná. Ako odrazový móstok
nášho novodobého maliarstva je dielo J. J. Stun-
dera dóležitým východiskovým bodom pri orien-
tácii v nasej no vsej umeleckej historii.
Svojím cudzím pôvodom a súčasne závažnou
kultúrnou úlohou, ktorú zohráva v rámci Uhorska,
predovšetkým však v umělecky vnímavej spišskej
oblasti, je Ján Jakub Stunder typickým zjavom
a vo svojom konečnom umeleckom vyhranění

i produktom stredoeurópskeho uměleckého prostre-
dia. Obdobím svojho účinkovania i niektorými
svojimi názormi je „súputníkom“ generácie osvie-
tenských intelektuálův. Jeho umělecký přejav
sleduje už v zásadě líniu meštianskeho umenia,
a to často aj v tých prípadoch, keď ide o práce
vznikajúce na popud šlachtických kruhov. Je
příznačné, že Stunderovým najbežnejším portrét-
nym žánrom je poprsie — teda forma viažúca sa
v 18. a na začiatku 19. storočia takmer jednoznačné
na meštianstvo. Doba donucuje umelca, samozřej-
mé, aj k niektorým kompromisem. Tradícia repre-
zentatívneho šlach tického umenia jev magnátskych
kruhoch Uhorska ešte příliš živá na to, aby sa dala
jednoznačné negovat a obchádzat. Aj v Stundero-
vom diele dožívá takto typ reprezentatívneho
šlachtického portrétu. V duchu svojho občian-
skeho presvedčenia usiluje sa však Stunder re-
prezentatívnu honosnost a oficiálnost aj na podo-

26. Ján Jakub Stunder, Podobizen dámy v čepci, okolo
1810, olej.


60