majstra ANS, ktorí vypracovali figúry vrchné j časti
oltára sv. Jána Krstitel’a v Sabinove a vnútornú výzdobu
skrine oltára sv. Panny, museli pochádzať zo Stoszovej
krakovskej dielne. Pri spomenutých řezbách sa před-
pokládá vplyv žiaka majstra Víta Stosza, ktorý vytvořil
triptych Velkých kňažien.
Skupina figúr Božieho narodenia z kaplnky Csákych
v Levoči poukazuje nielen na umeleckú silu tvorby maj-
stra Pavla, ale potvrdzuje aj dalšie kontakty s krakovskou
dielňou. Figúra Márie je aj v detailoch velmi podobná
figúre umierajúcej krakovskej Márie; súčasne sa majster
Pavol inspiroval kompozíciou projektu na Stoszov bam-
berský oltář. Kedže v tom čase Stosz bol v situácii,
ktorá mu nedovolovala pokračovat v práci, majster Pavol
sa rozhodol realizovat jeho projekt Božieho narodenia
podlá vlastných uměleckých predstáv. Móžeme konsta-
tovat, že Mária z betlehemskej skupiny v Levoči bola pre
majstra Pavla dielom, ktoré málo súperiť so Stoszovou
figúrou z Krakova. Preto levočský majster siahol po prí-
buznej kompozičnej schéme. Zmienka o návštěvě sqdec-
kého archidiakonátu z roku 1608 potvrdzuje, že v Niž-
ných Sromovciach existovali figúry Božieho narodenia
v prirodzenej velkosti. Figúry betlehemskej skupiny boli

v Nižných Sromovciach predtým, ako ich ukryli v le-
vočskej radnici.
Důležitou okolnosťou, za ktorej sa majster Pavol z Le-
voče oboznámil s tvorbou krakovského majstra, boli
kontakty Jána Thurzu, vtedajšieho majitela bani, s kra-
kovským radcom. Pravděpodobně Thurzova iniciativa
bola impulzom realizácie hlavného oltára Smrti Márie
v Banskej Bystrici. Tento oltář bol komponovaný podlá
krakovského vzoru, ktorý Thurzo dobré poznal. Figúra
sv. Hieronýma na oltáři sv. Barbory vo farskom kostole
v Banskej Bystrici poukazuje na bezprostředný vplyv
Stoszovho Mariánského oltára. Vzorom tejto figúry je sv.
Hieroným z rožných ozdob Mariánského oltára v Krakove.
V skupině figúr z Očovej, ktoré sú podlá Kampisa
kópiou hlavného oltára v Banskej Bystrici, vidieť vplyv
Stoszovej rytiny, predstavujúcej Oplakávanie. Štýl figúr
oltára v Banskej Bystrici dovoluje konstatovat, že
hlavný oltář mohol realizovat aj sám levočský majster,
inspirovaný Stoszovým návrhom alebo bezprostredne
Mariánským oltárom v Krakove. Naproti tomu skupina
figúr Smrti Márie zo Seliec bola vytvořená podlá vzoru
oltára Velkých kňažien, ktorý realizoval žiak Víta
Stosza.

II. Tvorba Jakuba zo Sqcza na podklade jeho kontaktov s Bardejovom

Osobnost majstra, ktorý vytvořil oltář sv. Trojice
v kaplnke sv. Kríža na Waweli, je dodnes záhadnou.
Dielňa, v ktorej bol realizovaný svátokrížsky triptych,
mala rozsiahly vplyv nielen na umenie malopolské, ale
taktiež na umenie spišské. Madona z Bardejova, ne-
správné zaradovaná Radocsaym a Csánkym k súboru
obrazov rámovaných do relikviálnych rámov, takých,
ako Madona z Trstenej, Popradu alebo Tumu pod
Leczycou, patří k dielam, ktoré bezprostredne vyšli spod
ruky majstra Chóru v triptychu sv. Trojice. Umelcom,
ktorý vytvořil tento obraz, prispósobený komplexu do-
mového oltárika, bol Jakub zo Sqcza, ktorý udržiaval
úzké kontakty s Bardejovom v šesťdesiatych rokoch 15.
storočia.
Jakub, ktorý pravděpodobně pochádzal zo Sliezska,
dostal roku 1443 městské privilégiá v Krakove. Pre
katedru na Waweli vytvořil kópiu opony, ktorú poslala
ako dar francúzska královná. Roku 1460 dostal ponuku
vytvořit hlavný oltář v kostole sv. Egídia v Bardejove.
O niečo neskór přijal ponuku pracovat vo farskom
kostole v Novom Sqczi. Mihalik konštatuje, že bardejov-
ská městská rada, pobúrená dlhým čakaním na dokonče-
me oltára sv. Egídia, ktorý realizoval Jakub zo Sqcza,
povolala si na jeho miesto iného umelca. Je to však málo
pravděpodobné, pretože, ako vyplývá z obsahu listu
městským radcom, Jakub zo Sqcza dostal od radcov pe-
niaze už v čase svojho pobytu v Krakove a Novom Sqczi.
To potvrdzuje, že vtedy pracoval na niektorých partiách
oltára sv. Egídia v krakovskej alebo novosqczskej dielni;
preto ani nebolo potřebné angažovat iného umelca.
Maliar Mikolaj, ktorý sa objavil v Bardejove ako po-
mocník majstra Jakuba, mohol byť jeho bratomz Wrocla-

vy, o ktorom nachádzame zmienku v krakovských do-
kumentech.
Z hlavného oltára vo farskom kostole v Bardejove sa
zachovala iba figúra sv. Egídia a dve malé figúrky sv.
Jakuba a Jána Evanjelistu.
Najpozoruhodnejšou črtou figúry sv. Egídia a obrazu
bardejovskej Madony je ich závislost od štýlu triptychu
sv. Trojice na Waweli. Podobnost črt tváře a spósob mo-
delovania vlasov bardejovskej Madony z Chóru panien
v triptychu sv. Kríža svědčí o tom, že ich vytvořila ruka
toho istého majstra. Postava sv. Egídia sa podobá malo-
vaným postavám triptychu, ako aj figúrkam na vrchole
svátokrížskeho oltára (sv. Žofia a sv. Anna). Podobný typ
predstavujú sv. Otília a Hedviga z Muszyny. Boh Otec
z triptychu sv. Trojice bol vzorom pre model sv. Jakuba
v Bardejove. Umelcom oltára sv. Trojice a majstrom
tejto dielne mohol byť s najvačšou pravdepodobnosťou
Jakub, známy bardejovskému kanonikovi J. Dlugoszovi
nielen z Krakova, ale taktiež z Nového Sqcza.
Triptych z Mikušovíc, ktorý bol kedysi súčasťou zaria-
denia katedry na Waweli, bol vytvořený takisto niekým
z kruhu majstra triptychu sv. Trojice. Prostredná scéna
Vyslania apoštolov, s konzervatívnymi gloriolami nad
hlavami apoštolov, nielen spósobom realizácie, ale aj
podobnosťou typov svědčí o vplyve tzv. Matejovského
majstra. Je pravděpodobné, že Jakub v tomto oltáři
prispósobil tradičné motivy Matejovského majstra, z kte-
rých získával, pósobiac istý čas v kruhu sqdeckej školy.
Svedectvom dalšieho prenikania vplyvov svátokrížskej
dielne do Bardejova je oltář sv. Barbory, ktorého figúry,
zvlášť figúra sv. Otílie, sú kópiami obidvoch svátých
z Muszyny.

100