Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 102
DOI issue: DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0266
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
biotickej (biológia), ale aj tam je ešte přípustný.
Možno povedať, že i keď skupina vied zapodieva-
júcich sa neživou přírodou nevie dat odpověď
na otázku, čo je hmota (presnejšie: vie sa o hmotě
vyjadřovat iba fenomenálně, javovo), a podobné
skupina biologických vied vie dat iba nepriamu
odpověď na otázku, čo je život, predsa ich každo-
denná prax prináša sústavne nové a mimoriadne
cenné poznatky. Náročné a náročné verifikované
štúdium abiotických a biotických javov má napriek
obmedzeniu na javovú stránku a napriek spomína-
nému redukcionizmu kvalit na kvantity obrovský
význam pre postupné odhaïovanie zákonitostí
hmoty a života. Sústredenosť na kvantitatívnu
stránku javov, připadne záměrná kvantifikácia
kvalit v tejto oblasti neznamená totiž přílišné
znásilňovanie alebo falšovanie charakteru procesov
a javov, ktoré sú predmetom přírodovědného
štúdia. Je to najmä preto, lebo tento charakter
přírodovědného poznania takmer úplné vyhovuje
spoločenskej a ïudskej potrebe: dokazujú to dějiny
prírodných vied s ich aplikáciou v dějinách tech-
niky a technologie i s ich produktami v podivu-
hodnou! vývine civilizácie.
Situácia v spoločenských védách je značné od-
lišná. Pri štúdiu spoločnosti a člověka, respektive
ich výtvorov nám len v malej miere postačuje
a niekedy vóbec nepostačuje ich kvantitativná
charakteristika alebo deskripcia. Ovela viac nás
zaujíma — alebo by nás mala zaujímat — kvali-
tatívna stránka skúmaných javov: čo je spoloč-
nosť, čo je člověk, čo sú jeho výtvory.
Niet pochýb, že povaha spoločenskovedného
poznania má v porovnaní s přírodovědným svoje
Specifické črty a ciele, a predsa sa o nich v běžných
metodologických příručkách (všeobecných úvo-
doch do teorie vied) nehovoří prakticky nič. Možno
dokonca tvrdit, že dosia! neexistuje porovnávacia
metodológia prírodných a spoločenských vied na
škodu vyjasnenia mnohých a často zbytočných
vnútrovedeckých sporov o tom, čo je veda a čo nie.
Běžné učebnice metodologie sa popři líčení základ-
ných logických operácií a postupov pri poznávaní
dotýkajú iba matematického a prírodovedno-kvan-
titatívneho modelu a společenské védy obchádzajú.
Nepriamo to znamená, že společenské védy sa
považujú za védy iba v miere, v akej pracujú
s příslušnými logickými alebo empiricko-kvantiíi-
kovatelnými metodami.
Matematika a prírodné védy boli oddávna při-

tažlivým vzorom pre mnohých pracovního v spolo-
čenských vied v ich snahe o zvedečtenie práce
v spoločenskovednom výskume. Azda nie je potřeb-
né připomínat, aký význam a dosah málo pre
rozvoj moderných spoločenských vied aplikovanie
viacerých kvantitativných a empirických metodik,
například zavedenie experimentu v niektorých
disciplínách, používanie Statistických metod a fak-
torovej analýzy a uplatňovanie empirických vý-
skumných metod vóbec. Metodológia spoločenských
vied sa postupné nepochybné prehíbila tým, že sa
náročným spósobom riešili niektoré pojmy a kon-
cepty, nevyhnutné pre vedeckú prácu v tejto
oblasti, a že sa urobila analýza niektorých kom-
plexných spoločenských javov na ich elementár-
nejšie a kvantifikovatelné zložky; zároveň s tým
sa spoznal význam modernej organizácie pomoc-
ných vědných disciplín, čím sa společenskovědný
výskům vo vyspělých kultúrach posunul na nepo-
rovnatelné vyššiu bádatelskú úroveň.
Tieto pokroky v metodologii a v metodikách
jednotlivých spoločenských vied však nemóžu za-
stierat málo radostný fakt, že prakticky všetky
podstatné, kategoriálne pojmy zo spoločensko-
vednej oblasti sa naďalej buď neštudujú, alebo sa
považujú za pseudovedecké. Podobné je to sice
aj v prírodovednej oblasti, ale tam, povedali sme,
to nemá natolko nežiadúce dósledky. Aj keď
neviem dať uspokojujúcu odpověď, čo je hmota
alebo život, móžem vynikajúcim spósobom pra-
covat vo fyzike, v chémii alebo hoci vo fyziologii
rastlín i s příslušnými aplikáciami pre najrozma-
nitejšie potřeby spoločnosti a člověka. Naproti
tomu v oblasti spoločenských vied neznalost jed-
notlivých kategorií a základných pojmov robí
nesmierne tažkosti a často má aj tragické následky.
Veda a spoločenská prax by sa nemohli v minu-
losti i v súčasnosti dopúšťat tolkých kardinálnych
omylov, keby sme věděli (keby veda přijala axio-
matizovanú definíciu), čo je člověk, čo je společ-
nost, čo je hodnota a pod. Spoločenské védy
vykonali v posledných desatročiach velké pokroky
v tom, že vypracovali metodiky pre spolahlivý
opis a triedenie rozmanitých spoločenských javov,
no problém spočívá v tom, že sú to metodiky
koncentrované právě len na javovú stránku a že
sa dosiahol iba nepatrný pokrok v náročnom
vedecko-íilozofickom rozpracúvaní kategoriálnych
problémov a pojmov.
Z každej spoločenskej védy by bolo možné

102
loading ...