Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

metu, i čo do metod do oblasti biologických
vied. To je dóležité si uvědomit, pretože obvykle
převláda nesprávná tendencia považovat védy
o člověku v plnom rozsahu za spoločenské védy
(vo význame, v akom sa tento termín u nás
spravidla používá). Třeba to mat na zřeteli aj
v súvise s našou témou, lebo tradičné a neproblé-
mové zaraďovanie vied o umění medzi spoločenské
védy neprináša pozitiva ani pře teóriu, ani pre
prax týchto vied. (Obdobné, aj keď s iným za-
hrotením, možno argumentovat aj proti zaraďo-
vaniu medzi spoločenské védy napr. filozofie alebo
psychologie.)
Medzi védy o umění patria všetky teoretické,
teoreticko-historické a historické disciplíny, ktoré
sa zapodievajú oblasťou mimoumeleckého a umě-
leckého estetična. Presnejšie by teda bolo hovořit
o „estetických védách“, ale takýto termín znie
zatial’ nezvykle.2 Oblast estetična a umenia spadá
v úplnosti do širšej sféry 1’udských javov, no už
nie všetko z nej možno považovat za jav alebo
problém spoločenský. Vezmime napr. zdanlivo
prostú otázku estetického vnímania: je to psy-
chický proces, v ktorom sa križujú a spoluzúčast-
ňujú všetky životné aktivity člověka, počnúc
biologicko-fyziologickými a končiac duchovno-ideo-
logickými; hlbkový pohlaď na estetické vnímanie
u konkrétného individua musí brat do úvahy všetky
fylogenetické a ontogenetické činitele vrátane spo-
lečenských. Podobné existuje zložitá dialektika
fylogenézy a ontogenézy, společenského a indi-
viduálneho atď. v utváraní každého estetického
vztahu a javu, a právě preto akýkolvek redukcio-
nizmus jedným alebo druhým smerom móže mat
len negativné dósledky (mám na mysli napr. buď
jednostranný sociologizmus, alebo jednostrannú
individuálno-subjektivistickú interpretáciu este-
tična a estetických vzťahov).
Pre výskům estetična, a tým aj pre védy
o umění nie je bez významu štúdium biologických
javov a procesov, ktoré možno nazývat protoeste-
tickými.3 Aj keď estetické vztahy definujeme ako
druhovo 1’udské, v biotickej sféře možno pozorovat
procesy a javy, ktoré sú „predkami“ 1’udských
estetických procesov a javov a ktorých štúdium
má význam aj pre objasňovanie pôvodu a povahy
estetična u člověka. Mimo iného aj preto, lebo
sa tým pomáhá hlbšie diferencovat medzi druhové
ludským a spoločenským v estetickej oblasti: spo-
ločenské prostredie a faktory rozhodujúcim spó-

sobom vplývali na zrod estetických vztahov
a prejavov u člověka ako komplexných psychicko-
duchovných aktivit, to však neznamená, že tieto
aktivity sú stotožnitelné so společenskými proces-
mi a javmi, alebo sú na ne redukovatelné.
Potvrdením tohto faktu je i bližší prieskum
vztahu medzi védami o člověku a védami o umění.
Zatial čo védy o umění možno bezo zvyšku pojat
do širšej oblasti vied o člověku, nedá sa to povedať
o ich vztahu k védám o spoločnosti, ktoré neza-
hrnuj ú napr. dóležité sféry biologických javov,
patriacich člověku. Védy o umění sa sice v kon-
krétné j praxi sústreďujú len na niektoré vybrané
úseky svojho rozsiahleho predmetu, ale v skuteč-
nosti by mali študovat rovnoměrně všetky oblasti
a sféry estetična a estetických vzťahov. Estetično
nielen súvisí s celou činnosťou člověka, ale aj
vyrastá z celistvého člověka a „prerastá“, meta-
stázuje všetky vrstvy biopsychickej a sociálnej
štruktúry člověka. To, čo bolo v minulosti estetiky
a vied o umění iba teoreticko-špekulatívnym před-
pokladem, připadne hypotézou — že totiž umenie
súvisí s celým človekom — modernými védami
o umění sa potvrdzuje ako veriíikujúca sa skuteč-
nost. Preto védám o umění patří dóležité slovo
v zodpovedávaní otázky, čo je člověk, aký je jeho
potenciál a vnútorné rozměry, čo sú to tzv.
antropologické konštanty v dějinách 1’udskej spo-
ločnosti a kultúry a pod.
3. Minulost dějin umenia
Termín „dějiny umenia“ nie je celkom výstižný.
Možno ním totiž rozumieť až tri věci: 1. dějiny
všetkých umění, 2. dějiny výtvarných umění, 3.
pars pro toto všetky odvetvia védy o výtvarnom
umění. V tomto článku používám pojem dějiny
umenia — kvóli jednoduchosti — v treťom z uve-
dených významov, teda ako synonymum výrazu
„teória a dějiny výtvarných umění“. Keď budem
mať na mysli iba samu výtvarnú historiografiu,
výslovné to uvediem.
Predmet a metody dějin umenia sa v historii
kultúry často rozmanitým spósobom měnili, podlá
toho, čo sa rozumělo výtvarným uměním. Povod-
ně tu nebolo ani náležité vedomie jednoty a spo-
lupatřičnosti všetkých umenovedných disciplín;
dějiny umenia sa teda neodštepovali od akejsi
univerzálnej védy o umění po dosiahnutí určitého

106