Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 123
DOI issue: DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0287
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
rov, no už nie ukážky z tvorby mladého, a tobóž
nie iba právě sa hlásiaceho pokolenia.
Na uvedených základoch bola odmietnutá čo aj
nepriama kodifikácia viacerých prúdov moderného
západného umenia, napr. tzv. vizuálny objekt,
absurdný realizmus, pop-art, op-art a iné orien-
tácie, resp. dobové aktuality. André Lejard, zo-
stavovatel kolekcie, píše o tom v úvodnom texte
katalogu výstavy:3
„Záměrně sme vynechali takých, čo sa vo svojej
nemohúcnosti prispósobovali tej-ktorej móde: neo-
naturalizmu, pop-artu a podobným mrtvo naro-
deným hnutiam. Vykrikovanie a besnenie nemóže
nadlho nikoho oklamat. A. Lhotě to povedal
výstižné: Len čo móže ktokoïvek robit čokolvek,
je s uměním amen. No nie je cieïorn niektorých
zo súčasných „výtvarníkův“ akurát takýto zmar,
takéto popretie umenia? Takí nás však nezaují-
mají!. Majů sice plné právo hl’adat inšpiráciu
na smetisku, ale my máme zase právo ignorovat
ich.“
Tieto šlová vnímáme nielen ako vysvetlenie
koncepcie výstavy, ale aj ako polemiku parížskej
školy maliarskej najmä so školou newyorskou,

ktorá je neobyčajne ambiciózna a ktorá je v mo-
dernom umění v skutočnosti prototypom určitej
výstřednosti, ba niekedy aj kfčovitosti a z toho
plynúcej dýchavičnosti.
Ak teraz necháme bokom otázku, či francúzsku
maliarsku tradíciu na straně jednej a úhrn ten-
dencií posledných rokov na straně druhej možno
alebo nemožno stavať do protikladu4, a radšej sa
pýtáme, čo priniesla recenzovaná výstava z nášho
hïadiska prvořadého, odpověď je poměrně jedno-
značná: abstraktné umenie. V takom širokom rozpä-
tí a platnosti nebol ešte totiž abstraktný maliarsky
přejav u nás předvedený. Právě preto využíváme
núkajúcu sa příležitost a přístavu jeme sa pri
najzákladnějších pojmoch súvisiacich s touto prob-
lematikou.
III
Schopnost abstrahovania je člověku vlastná a má
svoju oprávněnost nielen v poznaní vedeckom,
t. j. pojmovom (bez abstrakcie by nebolo pojmu),
ale aj v praxi umeleckej. Abstrakcia je určitá

J. Piaubert, Adam a, Eva, 1955.


123
loading ...