vyl ú ciť a vnútiť im jednostranná úlohu abstrakcie
v tom druhom analyzovanou! význame, nazýváme
abstrakcionizmom. Je to, podlá nášho presvedče-
nia, program vo svojej podstatě utopický a nastálo
neudržatelný.
Dějiny umenia učia, že předmětný přejav bol
v priebehu celého svojho dějinného vývoja spre-
vádzaný prejavom nepredmetným, abstraktným,
ako svojím prirodzeným antipódom, majúcim svo-
ju funkciu dekoratívnu, připadne magickú, t. j.
vyslovené iracionálnu. Funkčnost abstraktného
prejavu nemožno přitom ani dnes obmedziť iba
na sféru umenia užitého, pretože — ako sa aj
najnovším vývojom ukazuje — abstraktný ma-
liarsky přejav móže mat sémantické vlastnosti
nielen zdobné, ale aj všeobecno-estetické a móže
vzbudzovat reakcie nielen na rovině esteticko-poci-
tovej, ale aj na rovině intelektnej, reakcie podobné
napr. výrazovej sústave hudby. Tolkoto zo strany
jednej, kým z druhéj ihned dokládáme, že dnešné
výtvarné poňatie skutečnosti nemóže nebrat zře-
tel’ ani na naše nové poznatky a představy o svete
a o živote. Realita, ktorú máme vďaka mikro-

fyzike, vesmírným letom atď. k dispozícii, je totiž
čoraz širšia, diferencovanejšia a odtažitejšia. A kto
by to chcel popierať, že to všetko neovplyvňuje
medziiným aj naše estetické vztahy ku skuto čnosti!
IV
Samozřejmé, výstava nebola dotovaná iba ab-
straktnými prejavmi. Mala i svoju menej proble-
matickú část (věru, to čo sa este včera označovalo
za abstraktné, javí sa dnes často iba ako vizuálna
konvencia!) v ukážkách tvorby, opretej o dnes
už do značnej miery konvenčně, pretože dostatočne
frekventované, ba až ošúchané formové a výrazové
spósoby. Manifestovala sa tým jednak polarita
vývoja věčným napätim trendu konkretizujúceho
a abstrahujúceho, jednak skutočnost, že sám ab-
strakcionizmus vyrástol na starých základoch,
ktoré v mnohých svojich terajších prúdoch a podo-
bách do vačšej či menšej miery skuto čne odráža.
Výraznou zložkou tejto časti výstavy bola po-
měrně početná kolekcia diel surrealistických. V nej

P. Tal Coat, Stromy, Okolo 1950.


125