1925. — Thieme-Becker, Allgemeines Lexikon der
bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart,
Band IV., s. 473 a n.
3 Thieme-Becker, c. d., Band IV., s. 476.
4 Thieme-Becker, c. d., Band IV., s. 473. — Fried-
länder, c. d., s. 65 a n. Dielo Aelbrechta ’ Boutsa dosia!
nebolo monograficky spracované. O jeho činnosti hovoria
obvykle velmi stručné autoři monografií o jeho otcovi
Dierickovi, tak vo svojej monografii W. Schöne, Dierick
Bouts und seine Schule, Berlin-Leipzig 1938, na s. 196 a dal-

ších uvádza štyridsaťtri obrazov, připisovaných Aelbrech-
tovi, z toho vačšinou variantov Krista bolestného
a Márie, medzi nimi aj obraz z Friedsamovej zbierky,
teraz v Metropolitan Múzeu v New Yorku.
5 Friedländer, c. d., s. 124. — Jacques Lassaigne,
La peinture jlammande, Le siede de van Eyck, Geneve
1957, s. 108. — V poslednej době sa touto produkciou
dielní flámskych majstrov zaoberá Georges Marlier
v článku Les sujets que réclamaient les amateurs, Con-
naissance des Arts, Č. 141, november 1963, s. 78.

Poznámka k životopisu Kolomana Sokola

Eugen Sabol

V monografii Evy Šefčákovej o Kolomanovi
Sokolovi (Eva Šefčáková, Koloman Sokol, Brati-
slava 1963) je iba niekolko údajov z najmladšieho
obdobia jeho života, z rokov do prijatia na Aka-
démiu výtvarných umění v Prahe. Je to aj po-
chopitelné, keďže zámerom štúdie je podat prierez
a hodnotenie grafickej tvorby K. Sokola. Doba
umelcovho pobytu v Košiciach, najma však roky
před jeho vstupom do kresliarskej školy Eugena
Krona, ostala nám takto málo známa. Nemóže
nás však nezaujímat, hovoří o núdznych životných
pomeroch, ktorými sa umelec v mladosti prebíjal
a ktoré sú príspevkom k dokresleniu pohladu na
jeho umeleckú tvorbu.
Ako sirota dostal sa Koloman Sokol už v štr-
nástich rokoch do Košic a týždeň před dovršením
pátnásteho roku, 4. decembra 1917, dal ho strýko
Peter Sokol ako tútor k údenárskemu majstrovi
Petrovi Haltenbergerovi, aby sa u něho vyučil
řemeslu svojho otca. Majster mal nevelkú dielňu
v priechodnom dome na Orlej ulici 7 a K. Sokol
učil sa tu údenárskemu řemeslu predpísanú dobu
— poltreťa roka. Podlá registra učňov, vedeného
košickým Živnostenským spoločenstvom, 4. júna

1920 ukončil učebnú dobu prevzatím výučného
listu s dobrým prospěchem.
Velmi skromné sú zprávy o K. Sokolovi z ěias
bezprostredne po vyučení. Podlá registra tova-
rišov vstúpil po troch mesiacoch ako údenársky
pomocník do služby k miestnemu údenárovi
Martinovi Sándorovi. Pracoval u něho však iba
dva mesiace, od 6. septembra do 14. októbra 1920.
Podlá záznamov v registri uvedených majster
M. Sándor bol jediným zamestnávatelom K. Sokola
ako údenárskeho pomocníka. Po odchode od něho
pracoval sice v nedávno zriadenom podniku
Dobytkářské družstvo na Moyzesovej ulici v Ko-
šiciach, avšak už nie ako vyučený pomocník, ale
ako robotník — nádenník. Usudzujeme tak preto,
že v registri nie je uvedený nový zamestnávatel’,
hoci vieme, že bol v podniku zaměstnaný a tento
bol členom Živnostenského spoločenstva a v pod-
niku zaměstnávaných pomocníkov přihlašoval.
Zistené údaje k životopisu grafika Kolomana
Sokola sú skromným príspevkom a netýkajú sa
priamo jeho umeleckej dráhy. Dokazujú však,
aké ťažké životné podmienky mal K. Sokol tesne
před vstupom do Krónovej súkromnej školy.
-es-

Váženi čitatelia! Prvé číslo ARS 1967/1 sa střetlo vo veřejnosti s priaznivým ohlasom. Ale mrzí nás, že sa nám
do něho votrelo niekolko tlačových a typografických chýb. Upozorňujeme na najvážnéjšie: Text k obrázku 22
na str. 93 má správné znieť: Girolamo Olgiatti, Allegorie der Alchemie, Kupferstich, 1569. — V texte farebnej
přílohy III je vytlačené vročenie 1941 namiesto 1491. — Texty k obrázkom 37 a 38 na str. 102 sú vyměněné.
— A napokon obrázok 47 na str. 111 je otočený o 180°. Prosíme, aby ste nám prepáčili.
Redakcia

164