Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 25
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0031
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

Tympanon západného portálu mariánskej kaplnky v Rottweili. Okolo 1340.
Repro T. Leixnerová

precizovať konkrétnějšími spojitosťami s juhonemeckou
— švábskou oblasťou, preberajúcou francúzske pouče-
nia takpovediac z prvej ruky, kde v oblasti sochárskej
tvorby převzal úlohu krátkodobého epicentra Rottweil,
nevelké město nedaleko Freiburgu. Evidentně a neod-
škriepitelné sú skutočne — ako na to upozornila
spomínaná maďarská literatúra na čele s Lászlóm
Gerevichom — volné súvislosti s tzv. rottweilským štýlom.
Konstituoval sa už od tridsiatych rokov a kulminoval
okolo i po roku 1340 pri stavbě a sochárskej výzdobě
veže rottweilskej mariánskej kaplnky.31 Tento štýl
zapósobil intenzívně na iné švábské umělecké centrá
(Augsburg, Ulm, Schväbisch Gmünd, Eßlingen) a bez-
prostředné ovplyvnil nielen susedné nemecké oblasti
Franska, Bavorska a Tirolska (Würzburg, Norimberg,
Meran), ale před polovicou 14. storočia výdatne
zasiahol aj sochárstvo Čiech, Moravy, prilahlých
rakúskych zemí a Sliezska. Sformoval sa pod vplyvom
štýlovej premeny monumentálnej gotickej plastiky na
dómoch v Straßburgu a Freiburgu okolo roku 1320
v individuálnom štýle vedúcich uměleckých osobností
stavebnej huty pri mariánskej kaplnke v Rottweili.
Povodně sa nazývali podïa svojho hlavného podielu na
sochárskom súbore rottweilskej kaplnkovej veže ako
Majster Prorokov a Majster apoštolov, v poslednom
čase sa však zaužívalo ich novšie pomenovanie podlá
Prorok z kaplnkovefveže v Rottweili. Okolo 1330—1340. Repro T. Leixnerová


25
loading ...