Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 32
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0038
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
a v jeho přehlášení za závázný roku 1334.78 Eschatolo-
gicko-vykupitel’ský význam trojičného motivu sa při-
tom viazal na všeobecnú duchovnú náplň křesťanského
sakrálneho vchodu ako hraničného predelu medzi
dvoma svetmi, na jeho úlohu prostředníka k Novému
Jeruzalému — raju a nebeskému vykúpeniu v ňom.79
Bratislavský portál teda analogicky k mnohým iným
vchodom do chrámov znamenal určitý druh myšlienko-
vej syntézy rezumujúcej specifickým spósobom symbo-
liku celej sakrálnej stavby ako brány do nebies. Je
navýše všeobecne známe, že v kresťanskej kultovej
stavbě znamená portál skrz mystérium vykúpenia
samého Krista — Salvátora, cez ktorého sa vstupuje do
královstva nebeského v zmysle jeho vlastného výroku:
„Ja som brána, kto cezo mňa přejde, bude spasený“ (J
10, 9).80 Spodná dvojica baldachýnových soch integro-
vaná do portálového celku mohla v tom zmysle
spodobovať naj bližších svedkov Kristovej obete na kříži
P. Máriu a sv. Jána Evanjelistu — osnovatela finálnej
apokalyptickej pasáže Biblie. Rovnakými sprievodný-
mi figúrami doplnili například aj spomínaný Trón
milosti s puncovanými iniciálami alfy a omegy na
oltárnom nadstavci pochádzajúcom zo Soestu.81
Dalším dóležitým ikonografickým pendantom so-
chárskej výzdoby bratislavského portálu, svedčiacim
o súvislosti trojičnej a mariánskej tematiky, je reliéf
tynpanonu od kostola P. Márie Snežnej v Prahe (před
1346), o ktorého štýlovej příbuznosti — vyplývajúcej zo
společného rottweilského východiska — bola už reč. Na
pražskom reliéfe sa Trón Božej milosti spája prostred-
níctvom Stromu života-kríža s výjavom Korunovania
P. Márie ako apokalyptickej ženy sediacej na levovi,
zaodetej slnkom a druhej Evy, personifikujúcej Církev
— nevestu Krista. Zrkadlí sa tu úzký vztah P. Márie
k Trónu milosti, daný pósobením sv. Trojice na ňu,
a zdórazňuje sa jej spojenie s Jánovým Zjavením, tak
ako tieto myšlienkové väzby aktualizovala nábožensko-
teologická literatúra 1. polovice 14. storočia.81a.
Významová rovina sprostredkovania Božej milosti
čiže spasenia sa doplňa so súdnickou obsahovou
polohou bratislavského portálu, zviazanou s metaforou
Krista-Sudcu ako brány spravedlivosti.82 Dve balda-
chýnové plastiky by v tom zmysle mohli ešte skór slúžiť
obsahovému dopovedaniu reliéfu v súvislosti s juris-
dikčnou obsahovou rovinou, pri ktorej sa ústredná
trojičná skupina transponovala do úlohy sudcu — odob-
rovateïa etickej spôsobilosti jednotlivca k dosiahnutiu
nebeského vykúpenia. V tom případe by išlo o orodov-


Retabulum z Wiesenkirche v Soeste (Gemäldegalerie Berlin-Dahlem). Okolo
1250. Repro T. Leixnerová

níkov — príhovorcov za hriešne 1’udstvo pri Poslednom
súde P. Máriu so sv. Jánom Krstitelom, ktorí by tak
vytvárali s ústřednou skupinou ikonografický motiv tzv.
Deesisu, zvýrazňovali apokalyptický podtext celého
výjavu a narážali by skratkovite na myšlienku Posled-
ného súdu, rozhodujúceho o přijatí do nebies či
zatratení.83 Posilňovala by sa tým salvatoriánska vý-
znamová zložka portálového architektonicko-umelec-
kého komplexu, evokujúceho — v zmysle svojho escha-
tologického významu — priamu představu konečného
ciel’a l’udského pokolenia a individuálneho zúčtovania
s každým jednotlivcům. Obsahová rovina súdu a milos-
ti s ním spojenej sa však v sochárskej výzdobě bratislav-
ského portálu navýše aktualizovala predovšetkým v sú-
vislosti s tým, že portál sa skutočne stával dóležitou
významovo-obrazovou kulisou jurisdikčnej praxe, kto-
rá sa v středověku právě před ním zvykla konávať.8 ’
Takýto tematický okruh, zameraný na posledně věci
l’udského života a jeho posmrtné pokračovanie, bol
v čase vzniku bratislavského reliéfu, poznačenom
doznievajúcou mystikou, mimoriadne aktuálny. Zná-
zornenia antropomorfnej Trojice pri Poslednom súde
však predsa len boli v 14. storočí i neskór poměrně
zriedkavé.85 Za najvýznamnejšiu ikonografickú analó-
giu k bratislavskému portálu možno považovať severo-
východný portál tzv. trianglu (predsiene trojuholníko-
vého pódorysu) na severnej straně dómu v Erfurte.
Pochádza z tridsiatych rokov 14. storočia, je teda len
o málo starší od bratislavského reliéfu, a v štítovom poli
ho zdobí takisto reliéf Trónu milosti, ktorého apokalyp-
ticko-súdnický zmysel dokresluj ú sprievodné reliéfně
figúry oboch hlavných orodovníkov — P. Márie a sv.
Jána Krstitela.86

32
loading ...