Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 35
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0041
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
SKA, B.: Zlota brama w Malborku. Apokaliptyczne bestiarium
w rzežbie šredniowiecznej. Malbork 1989, s. 19.
Rozměry portálu, ktoré uvádzam, vychádzajú z Henszlmannov-
ho, z konca sedemdesiatych rokov minulého storočia pochádzajúceho
nákresu portálu, ktorého spodnú časť so soklom dnes zakrýva podlaha
kaplnky (HENSZLMANN, I.: Magyarországcsúcs-íves stylu múern-
lékei II.: Gyór, Soprony, Pozsony, sz. György, Bazin, Modorés Nagy
Szombat. Budapest 1880, obr. 122 na s. 140). Vzhl’adom na
dodatočné zvyšovanie dlažby trojlodia a najmä kaplnky (pristupnej
dnes z interiéru kostola vysokými, do portálu vstávanými schodami),
ako aj rozličné úpravy terénu na severnej straně dómu (poslednú
spomína ORTVAY, T.: Geschichte der Stadt Preßburg II/l.
i Preßburg 1890, s. 199—200,206) nie je vylúčené, že v póvodnom stave
bol severovýchodný portál ešte o niečo vyšší, so štíhlejšími propor-
ciami.
6 Na otázku, či kamenné plastiky určené na portál dokončili a do
jeho výklenkov skutočne osadili, je dnes ťažko odpovedať. Neskór sem
možno inštalovali novodobé náhradky a ešte začiatkom šesťdesiatych
rokov, teda před reštaurovaním portálu, tu například stáli barokové
plastiky sv. Barbory a Zmřtvychvstaného Krista (Bratislava, staveb-
ný vývin a pamiatky města (red. PISON, S.). Bratislava 1961, obr.
65).
7 V redukovanej architektúre středo-východnej Európy sa právě na
portálový vchod — ako prostriedok komunikácie medzi dvorná
svetmi, na rozhraní pozemskej každodennosti a nebeskej věčnosti
— sústreďovala, resp. obmedzovala náročnejšia architektonicko-plas-
tická výzdoba. Ruka v ruke s formálno-tvarovým zjednodušením šla
prirodzene, i redukcia obsahovej výřečnosti katedrálneho portálu,
neznamená to však, že by nebola aspoň v svojich základných
významových rovinách pod povrchom tvarov přítomná.
8 Zadal čo portál v Spišskej Novej Vsi akiste súvisí s akčným
rádiom levočskej stavebnej huty (porov. napr. SCHÜRER, O.
— WIESE, E.: Deutsche Kunst in der Zips. Brünn — Wien — Leipzig
1938, s. 146; MAROSI, E.: Bemerkungen zur Architektur und
Bauskulptur der Parierzeit in Ungarn. In: Die Parier und der schöne
Stil 1350— 1400. Europäische Kunst unter den Luxemburgern. Bd. 4:
Das internationale Kolloquium vom 5. bis 12. März 1979. Köln 1980,
s. 136), portál v Hlohovci sa dielensky zvykne spájať s portálom
v Hronskom Beňadiku (MENCL, V.: Kláštor sv. Beňadika nad
Hronom. Vlastivědný časopis XV, 1966, s. 158; Magyarországi
múvészet 1300—1470 körül I. C. d. v pozn. 1, s. 77, 533).
9 Přínos košických portálov do kontextu stredoeurópskeho vývoja
zhodnotili MENCLOVÁ, D. — MENCL, V.: O účasti Slovenska na
vzniku pozdnégotické architektury. Štencovo Umění IX, 1938, s. 376.
Ku košickým portálom porovnaj ďalej například MENCL, V.:
Vztahy východného Slovenska ku gotike sliezsko-pol’skej vetvy. In:
Zo starších výtvarných dějin Slovenska. Bratislava 1965, s. 46 a ď.;
MAROSI, E.: Die zentrale Rolle der Bauhütte von Kaschau. Studien
zur Baugschichte der Pfarrkirche St. Elisabeth um 1400. Acta
Historiae Artium ASH XV, 1969, s. 65 a ď.; BAKOŠOVÁ, J.:
Reliéfna výzdoba severného a západného portálu košického dómu.
ARS 1/1982, s. 30 a ď.
10 Porovnaj napr. CSEMEGI, J.: A budavári fótemplom kôzépkori
építéstorténete. Budapest 1955, s. 23 a ď., 90 a ď.; Magyarországi
múvészet 1300—1470 körül. C. d. v pozn. 1, s. 198, 391,415,456,457,
525-526.
11 K autorovmu novému pohladu na architektonicko-umelecké

osudy domu bratislavského v 14. storočí porovnaj aj monografiu
ŽÁRY, J. - BAGIN, A. - RUSINA, I. - TORANOVÁ, E.: Dóm
sv. Martina v Bratislavě. C. d. v pozn. 1 (kapitola Stavebno-umelecký
vývoj dómu v 13. a 14. storočí).
12 HENSZLMANN, I.: Magyarország csúcs-íves stylu múemlékei.
C. d. v pozn. 5, s. 139— 143. Dokumentárnu hodnotu diela umocňuje
skutočnosť, že jeho autor bol súčasníkom regotizačných úprav
středověkých pamiatok a v nejednom případe zachytil ich súčasti
v póvodnejšom stave. K Henszlmannovmu významu pre zrod
maďarskej umenovedy porovnaj TIMÀR, A.: Der Auftritt Imre
Henszlmann’s. In: Die ungarische Kunstgeschichte und die Wiener
Schule. Wien 1983.
13 Na túto základnú, konštantnú premisu maďarskej historiografie
umenia, ktorá předurčila i spósob periodizácie uměleckého vývoja
v celouhorskom rámci podlá dynastických dějin, poukázal nedávno
BAKOŠ, J.: Situácia dějepisu umenia na Slovensku (prolegomena).
Analecta SNG VI, č. 7. Bratislava 1984, s. 22—27. Porovnaj tiež
BAKOŠ, J.: Dějiny a koncepcie středověkého umenia na Slovensku.
Explikácia na gotickom nástennom maliarstve. Bratislava 1984, s. 56
ad’., 160 a ď., 184 a ď.
14 K premenám maďarskej historiografie umenia pozři najmä
BAKOŠ, J.: Situácia dějepisu umenia na Slovensku. C. d. v pozn. 13,
s. 13 a ď. (kap. Cesty maďarskej kunsthistórie: Odnacionalizmukstredoeuró-
panstvu), ako aj BAKOŠ, J.: Koncepcie dějin středověkého dřeveného
sochárstva Slovenska do polovice 15. storočia. Umění XVII, 1979, s.
322-345, 427-452.
10 BAKOŠ, J.: Situácia dějepisu umenia na Slovensku, C. d.
v pozn. 13, s. 13 a ď. Postupná internacionalizácia umeleckohistoric-
kého nazerania vyústila nakoniec do pluralistickej a sociologickej
interpretácie dějin umenia v Uhorsku (tamže).
16 GEREVICH, L.: Az érett gotika Magyarországon (A XIV.
század elejétól a század végéig). In: A magyarországi múvészet I.
A honfoglalástól a XIX. századik. Budapest 1956. Citované podlá 3.
vyd. - Budapest 1964, s. 142, 155, 162-163, 166. Už před
Gerevichom datovali troj loďový halový koncept bratislavského dómu
do 2. polovice 14. storočia aj MENCLOVCI, V. a D.: Bratislava,
stavební obraz města a hradu. Praha 1936, s. 49. Podl’a ich
vtedajšieho názoru, ktorý Mencl neskór čiastočne pozměnil v pros-
pěch ranejšieho vročenia, sa bratislavské trojlodie začalo stavať okolo
polovice 14. storočia na bazilikovom pláne a ten bol v priebehu stavby
v 2. polovici 14. storočia premenený na halový (tamže).
17 GEREVICH, L.: Az érett gotika Magyarországon. C. d. v pozn.
16, s. 162. Gerevich tu okrem iného vyslovil aj značné problematickú,
pre niektorých maďarských historikov umenia však dodnes smerodat-
nú mienku, že „budínske stavby 14. storočia nepochybné vynikajú
nad všetkými ostatnými stavbami v štáte jednak početnosťou,
velkosťou a úrovňou, jednak v pódorysno-typologickom riešení“
(tamže).
18 CSEMEGI, J.: A budavári fótemplom kôzépkori építestorténe-
te. C. d. v pozn. 10, s. 90 a ď.
19 GEREVICH, L.: Az érett gotika Magyarországon. C. d. v pozn.
16, s. 166. Sprostredkujúcu úlohu Budína pre stavebné umenie celého
Uhorska přecenil Gerevich — bez toho, aby sa opieral o pádné dókazy
— aj v dalších svojich prácach. Pozři například GEREVICH, L.: Die
Rolle Budas in der gotischen Baukunst Ungarns und die europäi-
schen Stilströmungen. In: Budapest Régiségei. A budapesti Tôrténeti
múzeum évkônyve XVII, 1956, s. 62 — 71; GEREVICH, L.: The Art

35
loading ...