Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 34
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0040
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
manie sv. Trojice, resp. jej milostného variantu, sa
potom ojedinele uplatňovalo po celé 15. storočie, aby
nakoniec završilo svoj vývoj na prahu novověku v malo-
vaných meštianskych epitafech.91
Reálna a symbolická forma reliéfu Trónu milosti na
bratislavskom portáli sa však nevyčerpávala v samej
funkcii sprievodnej kulisy súdnych konaní. Fungovanie
figurálneho tympanonu ako reliéfneho obrazu — zasa-
deného do lomeného, lineárně multiplikovaného archi-
tektonicko-tvaroslovného rámca s baldachýnovými
plastikami — sa rovnako neobmedzovalo len na symbo-
licko-ilustratívnu úlohu akéhosi vyvýšeného panelu,
nasměrovaného k vstupujúcim uživatelem sakrálneho
vnútrajška a slúžiaceho na ich zbežnú obsahovo-du-
chovnú přípravu a poučenie. Bratislavský reliéf akiste
zároveň představoval skutočný obrazový objekt sám
osebe a pre seba, opticky jasné vymedzené, uzavreté
a do značnej miery zo svojho okolia vyčleněné dielo.
Ako samostatný artefakt, i keď nepřenosný a fixovaný
na priestorový obal architektúry, bolo analogicky
k devočným pašiovým tabulovým obrazom obdarované
mocou emotívno-psychického pósobenia. Reliéfny
obraz bratislavského štítového pol’a mal takisto schop-
nosti naliehavo zasahovať duševný svět súvekého stře-
dověkého diváka, dojímat’ ho, oslovovat’ jeho vnútro
a podněcovat’ představy o vlastnom bytí. Zvnútorňoval
tajomstvo o sv. Trojici a přibližoval ho k náboženskému
zažívaniu středověkého člověka, ktorý tak vstupoval do
bezprostředného vztahu k Bohu. Napínal vněmový
aparát príchodzích, aby ho vzápátí uvolňoval sugesciou
účasti na mystériu vykúpenia a nádeje na obstátie
v konečnom účtovaní.92
Ako adresát křesťanského strachu splňala ústredná
skupina milostivej sv. Trojice rolu sudcu i obhájců

1 Umenovedná literatûra sa doteraz sústredila predovšetkým na
stavebno-umelecký vývoj bratislavského dómu v 15. storočí. Proble-
matike dómu v 14. storočí sa venuje len sporadická pozornost’.
Z novšej literatúry pozři například MENCL, V.: Dóm sv. Martina
v Bratislavě. Vlastivědný časopis 17, 1968, s. 148—152; Magyarorszá-
gi míívészet 1300—1470 körül I. (red. MAROSI, E.). Budapest 1987,
s. 421,456; ŽÁRY, J. - BAGIN, A. - RUSINA, I. - TORANOVÁ,
E.: Dóm sv. Martina v Bratislavě. Bratislava 1990, s. 19 a ď. (kap.
Stavebno-umelecký vývoj dómu v 13. a 14. storočí). Pozři aj nemecké vydanie
posledného titulu ŽÁRY, J. — BAGIN, A. — RUSINA, I. — TORA-
NOVÁ, E.: Der Martinsdom in Bratislava. Bratislava 1990 s. 21 a ď.
(kap. Die architektonisch-künstlerische Entwicklung des Domes im 13. und 14.
Jahrhundert).
2 Mimoriadne dobrý stav zachovania severovýchodného portálu
podmienila právě skutočnosť, že nebol vďaka kaplnke vystavený

zároveň, bola obrazovým objektom prežívania, do
ktorého veriaci premietali vlastně utrpenie v podobě
súcitu s Ukřižovaným a s jeho Otcom, čo ho 1’udstvu
poskytol ako akt zmierenia a omilostenia. Utrpenie
individua, transformované do vynaloženého súcitu
a 1’útosti sa vracalo k divákovi v podobě milosti
a útěchy.93 Medzi reliéfnym obrazom a prizerajúcim sa
veriacim tak vznikal vnútorný religiózny dialog, v kto-
rom 1’udské prežívanie bolo takpovediac zo strany
obrazu opátované omilostením. Reliéf Trónu milosti
— Gnadenstuhlu sa tak stával ozajstným zázračným
obrazom poskytujúcim milosť — Gnadenbildom. Vďa-
ka svojmu vystupňovanému preduchovneniu a nástoj-
čivosti svojho vnútorného výrazu středověkého veriace-
ho nielen oslovoval a vyzýval, ale sám sa stával
objektom oslovenia, vrúcnej modlitby jednotlivca, pro-
striedkom jeho spojenia s najvyšším súcnom a jeho
citového prežívania — tzv. devočným obrazom — An-
dachtsbildom.94 Za podobné devočné obrazy, charakte-
ristické emotívnou črtou vnútorného dialogu a osobnej
zbožnosti, sa dá, mimochodom, považovať i váčšina
spomínaných súvekých reliéfnych tympanov so zobra-
zením Trónu Božej milosti (Praha, Wroclaw, Würz-
burg), ale aj iných tém (portály na západnej a severnej
straně minoritského kostola vo Viedni).90
V takejto špecifickej existenčnej forme, siahajúcej
ďaleko za dokreslujúcu príbehovú ilustráciu, či nadča-
sové spodobenie božského principu, pósobil bratislav-
ský reliéfny tympanon nielen na laické masy starej
Bratislavy. Pre cirkevných hodnostárov a členov bratis-
lavského kapitulného zboru sa zrejme stával aj médiom
zložitejších, intelektuálně náročnějších teologických
kontemplácií a úvah o dóstojnej výlučnosti vlastného
duchovného poslania.
nepriaznivým poveternostným podmienkam a ani dnes ho neohrozu-
jú exhaláty automobilové] dopravy. Fundátormi kaplnky — ktorej
klenba nadviazala na vzorec bočných lodí a tvaroslovie zasa na
presbytérium — boli členovia bratislavskej patricijskej rodiny Meix-
nerovcov. Pozři například IPOLYI-STUMMER, A.: Die St. Anna-
capelle des Domes zu Preßburg. Mittheilungen der k. k. Central
— Comission zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkmale II,
1957, s. 186-190.
3 Kaplnku sv. Anny povodně sprístupňoval z exteriéru osobitný
sedlový portálik přelomený v západnom múre, z ktorého po zrušení
ostalo len sedlové nadpražie s pretínajúcimi sa prútmi profilácie.
4 Na podobnú významovú rovinu, ktorá mohla zohrať úlohu
určitého spolufaktoru aj pri vzniku bratislavského portálu, poukázala
nedávno v súvislosti s tzv. Zlatou bránou mariánského kostola na
hrade německých rytierov v Malborku (Marienburgu) JAKUBOW-

34
loading ...