Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 49
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0055
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

Jantárová soška Tróniacej P. Marie zo Zlatej tabule kláštera sv. Michala
v Liinneburgu, okolo roku 1400, Kestnerovo muzeum v Hannoveri. Foto archív
muzea
známe, že v rokoch 1385—1387 dodal akési bližšie
neurčené práce do súkromnej kaplnky burgundského
vojvodu Filipa Smělého v Bruggách a že v rokoch
1402 — 1406 bol v Gdaňsku veriteïom německého rá-
du.19 Takisto pruský majster Ján sa dostal do kontaktu
s dvorom Filipa Smělého. Vieme aspoň to, že medzi
jantárovými klenotmi dodanými Konrádovi von Jun-
gingen bola dvojica okrúhlych plakiet, na ktorých bola
zobrazená akási slávnosť burgundských vojvodov.20
Účty Filipa Smělého obsahujú okrem spomenutej
správy o práci Jána de la Matte pre Filipovu kaplnku
v Bruggách aj doklady o tom, že Filip najneskór od roku
1371 kupoval od obchodníkův v Bruggách jantárové
sošky a nespracované kusy jantáru, z ktorých niektoré
posielal ďalej Jánovi z Berry a Bourbonovcom.21 Za
týchto okolností sa nedá totožnost’ pruského Jána
s Jánom de la Matte vylúčiť. Nech je tomu akokolvek,

účty Filipa Smělého dosvedčujú, ako sa kusy jantáru
a sošky medzi milovníkmi kuriozit šířili.
Slohová kritika sošiek z obdobia okolo roku 1400,
zachovaných v origináli či známých aspoň z fotografií,
naznačuje, že okruh odberatel’ov a tvorcov jantárovej
drobnej plastiky bol nevefký. Křehkost’ jantáru a s ňou
súvisiaca malé životnost’ týchto artefaktov spósobila, že
staré jantárové plastiky sú dnes naprostou vzácnostbu.
Po druhej světověj vojně, keď sa stratili tri jantárové
řezby deponované v Královci a v Gdaňsku, považovali
za jedinú a najstaršiu zachovanú sošku tohto druhu
Tróniacu P. Máriu v Kestnerovom múzeu v Hannove-
ri, pochádzajúcu z tzv. Zlatej došky kláštora sv.
Michala v Liinneburgu. Patřila akiste k ostatkovej
donácii kniežaťa Bernharda z roku 1432. Autor sošky
nie je známy. Hannoverská Tróniaca P. Mária je dnes
tak ako bratislavská sv. Katarina poškodená, bez
atribútov. Bratislavskej Kataríne sa prekvapujúco po-
dobá. Analogický je oděv a jeho usporiadanie, vlasy
čiastočne přikryté límcom peleríny, zvlášť vsadená tvář
z kosti a jej modelácia, poloha rúk i celkové chápanie
postavy sediacej na hranolovom sedadle. Nepodstatný
rozdiel je v tom, že hannoverská soška má ešte pod
sedadlom oválný podstavec.22 Obe sošky majú znaky
charakteristické pre umenie severného Nemecka a Ni-
zozemska. K tomu istému okruhu móžeme přiřadit’
i dve z práč spomenutých vyššie — formálně jednoduch-
šiu plaketu zo Zvěstováním a krásnými madonami
ovplyvnenú P. Máriu s dieťaťom stojacu na polmesiaci,
ktorej póvod nie je známy. Tretia stratená práca
— soška sv. Barbory — bola omnoho pokročilejšia,
menej kvalitná a pochádzala z Gdanska.23
V českom umění okolo roku 1400 je mrožovina
a jantár exotickým materiálom. Ani po štýlovej stránke
nemá lampa s českým uměním takmer nič spoločného.
Ide teda o import alebo o dielo umelca, ktorý dochádzal
na dvoř králbvnej Žofie z cudziny. Rovnako dóležité je,
že Zofia pravděpodobně navštívila Prusko. Z pruských
účtov vysvitá, že vel’majster Konrad hostil koncom roku
1399 na Malborku akúsi bližšie neurčenú královnu.24
Bez bližšieho určenia sa v účtoch okrem iného uvádza
nemecká královna. Zofiinu totožnosť sa zdá potvrdzo-
vať to, že v čase jej návštěvy instalovali v malborskej
kaplnke mapu světa, odpustkový list pre pútnikov
a sochu z Prahy, pravděpodobně krásnu madonu
— akiste Zofiin diplomatický dar.23 Podlá inej, tento raz
úplné jasnej správy odměnili rytieri štedro o dva roky
neskór Zofiinych pištcov z Ciech.26 Pretože právě v čase

49
loading ...