Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 50
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0056
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
predpokladanej Žofiinej návštěvy pracoval pre Mal-
bork rezbár jantáru a zlatník Ján, nie je vylúčené, že
Žofia získala lampu v jeho dielni alebo že majstra Jána
pozvala na svoj dvoř. Výměnu umelcov medzi Žofiou
a Konradom každopádně dokládá správa o Žofiiných
hudobníkoch.
Pozoruhodné sú takisto správy o severských zlatní-
koch, ktorí pósobili v Cechách v predhusitskom období.
Tito zlatníci sa zaoberali nielen remeslom, ale aj
dial’kovým obchodom. Akýsi zlatník Jan Preuss prichá-
dzal do Prahy z Gdanska od roku 1406 a roku 1415 si tu
potom kúpil dom po zosnulom Klausovi z Bautzenu,
takisto zlatníkovi. V Prahe sa připomíná až do roku
1419.27 Iný severský zlatník Tilman z Chelmna udržo-
val obchodné spojenie medzi Prahou a Toruňom.
V Prahe postupné vlastnil v rokoch 1404—1419 tri
domy.28. Nielen tito, ale aj iní zlatníci pruského,
pomoranského, severonemeckého a flámskeho póvodu
spomínaní v Cechách mohli mať za určitých okolností
přístup k loveckým trofejám z polárných zvierat a k jan-
táru. To isté platí aj o zlatníkoch pracujúcich pre
kráfovnú Žofiu v jej venných mestách. Cez najvýznam-
nejšie venné město Hradec Králové viedla pruská
obchodná cesta a vztahy venných miest k Pobaltiu
prehlbilo i to, že ich držitelkou bola mnoho rokov
cisárovna Alžběta Pomoraanská, po ktorej ich převzala
Žofia. Všetky tieto okolnosti komplikujú otázku lokali-
zácie dielne.
Stýlová kritika zlatnického komponentu královninej
lampy prispieva skór k poznaniu a doceneniu tvořivých
schopností zlatníka než k určeniu jeho pósobiska.
Osobitý baldachýn nemá medzi známějšími zlatnický-
mi dielami z obdobia okolo roku 1400 žiadnu obdobu.
Zlatnicky dekor má dobrú remeselnú úroveň a je
heterogénny. Zdá sa, že autor lampy poznal nielen
severonemecké a nizozemské, ale aj severotalianske
práce; snáď to súviselo s jeho obchodnou činnosťou. Ani
register dekorácie ako celok nemá žiadnu analógiu.
Ostatně zlatnické práce z dielne Žofiinej lampy pravdě-
podobně zanikli. Výtvarné riešenie lampy sa vyznačuje
radikálnym obratom od zlatníckej tradicie 14. storočia
k protorenesančnému manierizmu. Podobný obrat sa
uskutočnil celkom inými prostriedkami a v inej forme
i vo Václavových rukopisoch. Lampa vyniká vzdušnos-
ťou, eleganciou a světelným nekludom vyvolaným
rozdielnymi optickými vlastnosťami mrožoviny, zlata
a jantáru. Použitie troch rozličných materiálov sklzava
až k samým hraniciam vyumelkovanosti. Skladba

lampy má omnoho bližšie k světským klenotom než
k obvyklým schránkám náboženských sošiek. Vodorov-
ný směr mrožích klov, šraubovitý dekor žrdí a priečne
položený hrebeň striešky baldadýchu potláčajú výrazné
vertikalitu. Na prvý pohl’ad sa lampa zdá byť skór
drahocennou hračkou než úžitkovým a kultovým pred-
metom.
Pri zhotovení Žofiinej lampy sa tiež v duchu protore-
nesančnej estetiky spojilo umenie s vedou. Pozoruhod-
né je, že prístrešok so soškou nie je len symbolickou
architektúrou, ale celkom reálným modelom baldachý-
nu na žrdiach. Celá gondola nápadné připomíná
maketu saní a vedie k představě pohybu lampy
v priestore. Lampa zretelne súvisí so súvekou technic-
kou utópiou, například s návrhmi zoomorfných vojno-
vých vozov a zbraní, aké poznáme z rukopisu Bellifortis
od Václavovho dvorana Konrada Kyesera.29 Imaginár-
nou tažnou silou saní bolo světlo. Celkom všeobecne
lampa súvisí aj s kedysi velmi početnou a róznorodou
skupinou klenotov z přírodnin. Klenoty zo zlatnicky
obložených zvieracích rohov, pštrosích vajec, kokoso-
vých orechov, koralov, mušlí, fosílií, vzácných dřevin
a polodrahokamových výbrusov boli v neskorom stře-
dověku velmi oblubené. Symbolicky pregnantné pří-
rodniny sa spájali s představou skrytých naturálnych
a vitálnych sil, ktorým sa připisovali magické účinky.
Ikonologická kritika lampy královnej Žofie má nema-
lý význam pre riešenie otázky, či bola lampa královnej
určená už od samého začiatku. Žofiina lampa patří do
kategorie svietidiel z klov, parohov a rohov. Tieto
osvetlovacie telesá mali zvláštny zmysel. Dóležitá je
najmä početnejšia skupina lámp znázorňujúcich stře-
dověků inkarnáciu bohyně lásky Frau Minne, vznáša-
júcu sa na křidlách z parohov. Okolo roku 1400
jestvovalo množstvo podobných lámp a z nich sa
prinajmenšom tri zachovali. Jednu uchovává Městské
múzeum vo vestfálskem Lemgu, druhů Angermuseum
v Erfurte a ďalšiu Museum Carolino Augusteum
v Salzburgu. Lampy v Lemgu a Erfurte zobrazujú
Minne v podobě dámy s čepcom — kruselerom;
z ramien búst vybiehajú jelenie parohy. Podobná je
salzburská lampa, len s tým rozdielom, že parohy
s lopatkovitým tvarom sú danielčie a Minne má na
hlavě namiesto čepea točenicu.30 Tieto totemické kom-
pozície majú póvod v oblasti kurtoáznej mytologie.31
V neskorom středověku sa zhotovovali aj příbuzné
svietidlá vo forme zvieracích rohov so súsošiami zobra-
zujúcimi protorenesančnú tému Aristoteles a Phyllis.

50
loading ...