Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

Lampa s bustou Frau Minne, Museum Carolina Augusteum Salzburg, začiatok
15. storočia. Foto archív muzea

z výjavu dišputy Kataríny s učencami a súčasne
pripomínajúci královský majestát. Katarina je tu
predovšetkým zosobněním urodzenej kresťanskej ženy,
ktorá duchaplnosťou převyšuje svoje okolie. O kráfov-
nej Žofii je známe, že bola vzdělaná a předpokládá sa,
že s učencami debatovala o náboženských otázkách. Je
možné, že autor lampy chcel poukázat’ na paralelnosť
medzi týmito debatami a legendárnou dišputou Katarí-
ny.Určitú úlohu mohlo přitom zohrávať i Žofiino měno,
ktoré znamená Múdrosť.
S osobným výkladom lampy by celkovo stálo v súlade
i aplikovanie mrožích klov. Dajú sa považovat’ nielen za
symbol pohanského cisára, ale aj za kurtoáznu narážku
na krála Václava, ktorý na cisársky titul aspiroval.
Súkromnú Václavovu symboliku sčasti určovali astro-
logické hladiská, ktoré Václav považoval za dóležité.
Narodil sa v znamení ryby. V symbolike jeho ilumino-
vaných rukopisov převláda voda a lad.33 Ako diploma-
tické dary přijímal spolu s klenotmi severské zvieratá
a ryby.34 Kly mroža, vládců severskej vodnej fauny,
z náboženského hïadiska nevel’mi sympatického, sa
velmi dobré hodili za kurtoázny symbol osobitého
krála. Ak sú skutočne narážkou na krála, Žofiina lampa
je výrazom cirkevnej, svetskej i osobnej symboliky

podobné ako Václavova a Žofiina iluminovaná biblia.
Možnosť osobného výkladu symbolov podporuje do-
mnienku, že lampa patřila kráíovnej Žofii od počiatku.
Všetky najstaršie svietidlá z klov, parohov a rohov,
o ktorých bola reč, spája okrem formálnych znakov aj
to, že mali vzbudzovať dojem pohybu. Nezachovaná
lampa z Mainzu znázorňovala Phyllis idúcu na osedla
nom Aristotelovi, lampy v Lemgu, Erfurte a Salzburgu
Frau Minne poletujúcu vzduchom a bratislavská lampa
sv. Katarínu — Žofiu ako sa vezie na sedadle sánok. Pri
niektorých svietidlách ide o evidentně spojenie s před-
stavou hybnej sily ukrytej v plameni a žiare sviečok
v duchu alchýmie a novoplatonizmu. Zobrazenie
triumfálneho vozíka z klov tahaného sviecami pravdě-
podobně súviselo aj so zobrazeniami světelných vozov,
do ktorých zvykli v astrologických rukopisoch umiesťo-
vať solárně a lunárně božstvá. Už aj sám jantár bol
symbolom světla.33 Sprostredkovaciu úlohu tu mohla
zohrať aj veda pěstovaná na pražskom dvore.
Poslednou otázkou je, prečo pre Žofiinu lampu zvolili
namiesto světského námětu, obvyklého v tom čase,
námět náboženský. Možné je, že tu zapósobilo reform-
ně puritánstvo. Nedá sa vylúčiť, že tematiku lampy
kráíovnej Žofie, ba dokonca ešte aj další vývoj námeto-
vej náplně podobných svietidiel ovplyvnil Ján Hus,
ktorý bol Žofiiným chránencom. Právě Hus totiž vo
svojom Výklade viery z roku 1412 píše, že často videi ,,u
kněží i mnichóv před stolem k očima na jeleních
malovaných roziech obraz panny krásné s nadutými
prsmi“ a spolu s iným profánnym uměním ho odsudzu-
je ako přejav úpadku.36 Sv. Katarina bola patronkou
pražskej univerzity a Hus mal jej zobrazenie na svojej
pečati. V časoch reformácie na lampách z jeleních
parohov převládali cirkevné náměty nielen v Čechách,
ale aj za ich hranicami.
Závěry, ku ktorým sme dospěli, móžeme zhrnúť
následovně. Bratislavská lampa z mrožích klov so
soškou sv. Kataríny pochádza podlá archívnych dokla-
dov z majetku českej a nemeckej kráíovnej Žofie
Bavorskej. Zhotovili ju okolo alebo po roku 1400. Jej
autorom bol kozmopolitný dvorský umelec severského
póvodu. Nie je vylúčené, že šlo o Jana de la Matte, ktorý
pracoval v Bruggách pre Filipa Smělého a v Prusku pre
Konrada von Jungingen. Lampa je jedinou zachovanou
prácou svojho druhu. Patří k raným prejavom severskej
protorenesancie. Mimoriadne cenná je aj jantárová
soška. Ikonografia lampy, v ktorej sa přestupuje
cirkevný a světský komponent, súvisí s kurtoáznou

52