Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 53
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0059
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
tradíciou, predreformačnou ideológiou a protohuma-
nistickou vedou. Návrh svietidla alebo celá lampa
pravděpodobně vznikla priamo na Zofiinom dvore.
Lampa královnej Žofie Bavorskej je nielen intímnou
pamiatkou na významnú postavu českých dějin, ale
i pozoruhodným a zmysluplným výtvarným dielom.
Inventář pozostalosti českej a nemeckej královnej Žofie.
Zoznam Zofiinej pozostalosti z roku 1429, ktorého
text pripájame, je doležitým umeleckohistorickým pra-
rneňom. Ak nepočítáme súpis zálohovaných predmetov
Elišky Přemyslovny z roku 1327,37 ide o ojedinělý
dokument zachytávajúci časť pražských dvorských
zbierok luxemburského obdobia. Svojou štruktúrou sa
neveïmi odlišuje od iných podobných inventárov.
Eviduje šperky, úžitkové umělecké predmety, textil
a pod. Popisy sú, žial’, stručné a neodborné. Niektoré
položky si zasluhujú zvláštnu pozornosť. Predovšetkým
je potřebné vyzdvihnúť Zofiine korunovačně klenoty.
Zofiina zlatá, perlami a drahokamami zdobená koruna,
ktorú sme v edícii označili č. 66, mala sedem lamel
tradičného 1’aliového tvaru. Zlaté jablko s krížikom,
s ktorým Žofiu zobrazovali,38 nájdeme pod číslom 88.
V zozname sú aj venčeky z perál a zlatých lístkov (č. 94,
102, 116). Zo zachovaného svědectva vyplývá, že jeden
perlový venček použila Žofia spolu s korunou pri
korunovácii roku 1400.39
Zo Žofiiných oděvných šperkov bola pravděpodobně
zvlášť hodnotná jedna z velkých súprav spon, zdobená
drahokamami dvojakej velkosti (č. 65). Spolu so zlatým
opaskom (č. 74) snáď išlo o hlavnú ozdobu Žofiiných
slávnostných šiat. Ceremoniálna cisárska náprsenka
a zlatý ostatkový krížik (oboje pod č. 114) povodně asi
patřili k majestátnému oděvu Václava IV. Ostatkový
krížik by mohol byť totožný s památným relikviárom
cisára Henricha, ktorý Václav zdědil po Jánovi Luxem-
burskom a Karlovi IV.40 Medzi náhrdelníkmi vynikali
v Zofiinom poklade dve řádové reťaze. Jedna z nich, zo
zlata, drahokamov a perál, bola řádovým odznakom
bližšie neurčeného francúzskeho krála (č. 97). Druhá
bola len zo zlata a perál (č. 103). Další zvlášť
drahocenný emblém zo Žoffinho pokladu, zlatý drak
z perál a dvoch opálov (č. 69) sa podobal klenotu, ktorý
vlastnila už Eliška Přemyslovna.41 Z množstva prste-
nov, niekedy navliekaných na náhrdelníky (č. 104) sa
zvlášť vyzdvihuje Žofiin zaltý prsteň s diamantom

a velkou perlou, ktorý mal antikizujúcu formu hada (č.
79). Z hïadiska sfragistiky je zaujímavá zmienka
o dvoch pečatných prsteňoch. K ich datovaniu třeba
uviesť, že Zofia používala vlastnú pečať až v čase
dospělosti, asi od polovice deváťdesiatych rokov.42
Zofiine profánně klenoty vo forme sřdc a zámok
s klučmi (č. 90, 92, 115) sú pozoruhodné najmá
z ikonologického hl’adiska. S predmetov, ktoré Žofii
slúžili na zábavu, sa v inventáři spomína šachovnica (č.
20). Šach bol na pražskom dvore oblubenou hrou.
Šachovnice vlastnil aj král’ Václav.43 Z hudobných
nástrojov Zofia opatrovala pozlátený přenosný organ
(č. 26). Pri jazde na koni používala krištálový jazdecký
bičík (č. 3). Medzi Žofiinými toaletnými potřebami
vynikali dve přepychové zlaté zrkadlá — jedno s perla-
mi a druhé s drahokamami (č. 71, 98). Ich výzdoba
akiste zodpovedala dvorskej etikete. Zdá sa, že perlové
zrkadlo bolo určené na ráno a drahokamové na večer.
Nechýbalo ani obvyklé pižmové jablko (č. 110). K funk-
čně zaujímavým predmetom profánneho charakteru
patřili amulety z hadca a korálu (č. 89,91, 125) a najmá
tzv. hadie jazyky, používané ako magický prostriedok
proti jedu v jedle a nápojoch. Išlo o zuby fosílnych
žralokov, spravidla zavesené na korálový stromček.
Zofia vlastnila korálové hadie jazyky s masívnym
podstavcom z pozláteného striebra (č. 51).
V pestrom súbore Žofiinho drahocenného stolového
náčinia vynikal najmá krištálový pohár namontovaný
na štyroch zlatých nohách a ozdobený drahokamami
(č. 101). Išlo akiste o jednu z najcennejších středově-
kých nádob podobného druhu vóbec. Z ozdobných
koflíkov z pozláteného striebra sa v inventáři špecifikuje
najmá velký opletený koflík so zvoncami vážiaci takmer
tri kilogramy (č. 53), ďalej koflík v podobě žaluďa (č. 2)
a koflík s točenicou krála Václava (č. 52). Vyskytujú sa
tu i typické dvojité koflíky určené na spoločné stolova-
nie manželov (č. 42, 43), koflík vybrúsený z kameňa (č.
40), koflík s figurálnymi motívmi (č. 41), koflík na troch
nohách (č. 46) atď. V inventáři sú zastúpené i ostatně
běžné typy nádob, například konvice (č. 38), misy (č.
47) a panvice (č. 54). K vzácnějším typom patřili misy
na cukrovinky (č. 50) a koreničky (č. 64). Typologicky
zaujímavý je popis príborov. Zaznamenávajú sa tu opáť
dvojice nožíkov v spoločných púzdrach typické pre
kurtoázne stolovanie (č. 25, 58), zlatá lyžica s nožíkom
(č. 113) a hlavně krištálová vidlička na jedenie (č. 9).
Ide snáď o najstarší stredoeurópsky doklad jej použí-
vania.

53
loading ...