Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 122
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0130
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

Oltář v bývalej kaplnke sv. Ladislava z roku 1628 (detail pred-
chádzajúcej kresby). Foto M. Malíková

obrazoch, ktoré boli pri skrini s omšovými rúcha-
mi, sa píše, že boli „staré“. V kaplnke sa nachádza-
lo len páť lavic a jedno oratorium pre arcibiskupa,
ktoré bolo podlá popisu tiež poměrně jednoduché.
Podlá textu inventára převzal celé zariadenie do
svojej opatery vtedajší rektor kaplnky František
Hackel až do tej doby, kým nebola postavená nová
kaplnka.
Na prianie kardinála Batthyányho sa Hackel
v tom čase zaoberal aj dějinami starej kaplnky.
Svoju prácu „Historische Erörterung von der Ka-
pellen S. Ladislai Reg. Hung. in Curia AEpäli Po-
sonij Von der Zeit ihrer Errichtung und Stiftung
der Altari 1454 bis Ao 1780“ z 23. juna 1780 před-
ložil v odpise arcibiskupovi dňa 18. septembra 1784
spolu s oboma Jaczygovými kresbami a s odpisom
inventára starej kaplnky. Vtedy už stála nová ka-
plnka a Hackel v sprievodnom spise podrobné refe-

ruje svojmu představenému o tom, kde sa zariade-
nie póvodnej kaplnky dostalo.
Hackelovo „historické pojednáme“ je nielen
dalším dóležitým spisom k dějinám kaplnky, ale
súčasne i zaujímavým dobovým dokumentom pre-
búdzajúceho sa záujmu o historické pamiatky. Na
základe archívnych dokumentov tu Hackel nielen
popisuje kaplnku určenú na zánik, ale prináša aj
údaje o jej založení a zariadení v roku 1454, ktoré
čerpal z „Protokolla“ Michala Veresmartiho z ro-
ku 1624.8 V tomto spise sa tvrdilo, že kaplnku sv.
Ladislava založil kardinál a ostřihomský arcibis-
kup Dionýz Széchy. Ako dokaž svojho tvrdenia
Veresmarti uvádzal, že na oltárnom obraze v ka-
plnke klačal tento donátor před svätcami9 a že jeho
erb s letopočtom 1454 bolo vidno na okně za oltá-
řem. Ten istý letopočet bol aj na menze samého
oltára.
Michala Veresmartiho ustanovil za rektora ka-
plnky jeho příbuzný kardinál Peter Pázmány. S je-
ho súhlasom dal Veresmarti roku 1628 postavit
v kaplnke nový oltář ku cti Matky Božej a sv.
Ladislava. Po boku citovaného nápisu na oltáři
vtedy upevnili aj dva malé obrazy, ktoré na Jaczy-
govej kresbe už nevidno. Znázorňovali sv. Michala,
patrona nového donátora a kardinála Pázmánya,
ako klačí před kruciňxom. V ďalšom texte svojho
„historického pojednania“ sa František Hackel
podrobné zaoberá otázkou, prečo kaplnku zasväti-
li sv. Ladislavovi, keď tu podlá něho na oltáři sv.
Ladislav nikdy nebol znázorněný. Pretože sa ani
jemu, ani stavitelovi Hefelemu neporadilo nájsť
základný kameň, ani žiadnu zakladaciu listinu, pát-
ral po objasnění v archíve bratislavskej kapituly.
Dokázal tak, že celý čas mala kaplnka patrocínium
sv. Ladislava. Píše tiež, že oltář sice věnovali
P. Márii, ale že na stene visel velký obraz sv. Ladis-
lava, ktorý podlá nápisu roku 1634 věnoval kapln-
ke Michal Veresmarti.10
Nezávisle od Hackela citovali Veresmartiho
správu o vzniku kaplnky aj iní, neskorší autoři,11
málokto z nich ale vyťažil z Veresmartiho tolko
podrobností ako Hackel. Nielen že přispěl k po-
znaniu historie kaplnky dalšími zaujímavými a dů-
ležitými údajmi, ale zároveň ako prvý poukázal na
nesúlad zasvätenia kaplnky s jej jediným oltárom
a tým nadhodil ďalšie otvorené otázky. Staré tra-
dičné patrocínium — ktoré sa udržalo napriek od-

122
loading ...