Pohladna Bratislavu z juhu od Lukasa Schnitzera, 1665 (vo vrchole kopcovitého terénu v střede záhrada palatína Pálffyho). Foto ŠÚPS
Bratislava


strieška. Takisto vstupné portály z podest do palá-
ca boli kamenné.
Nádvorie paláca dláždili bližšie neurčenou ka-
mennou dlažbou. Pozdíž severného křídla vybudo-
vali pod úrovňou dvora klenutu chodbu so stud-
ňou, cez otvor v klenbe použivatelnou aj z dvora,
a s cisternou. Išlo o dielo majstra Albertala z roku
1637.23 Podzemnou chodbou sa k studni prichádza-
lo zo západného (z kuchyně) i zo severného a vý-
chodného křídla.
Střecha s krovom v tvare starej stojatej nemeckej
stolice mala na všetkých křidlách rovnakú výšku.
Postavil ju tesársky majster Šimon Frauenhofer
z Viedne. Střechu so šindlovou krytinou zaopatřili
niekofkými plechovými chrličmi, podopieranými
konzolami z tyčoviny, a teda akiste aj žfabmi.

Ozdobili ju plechovými makovicami. Práce na nej
dokončili roku 1639, krovy a dřevené stropy nie-
ktorých objektov však zhovotovali až v rokoch
1641 — 1642.
O presnom umiestení panských izieb inventari-
zácia nič nehovoří. Z údajů „Im Ir: g: herrn Grafen
Zimmer unten Stock“ sa dá vyvodit’, že snáď boli
niekde na přízemí (vzhladom k úrovni dvora). Grá-
fova spálňa mala 5 okien zasklených terčíkmi (dve
okná 396 resp. 536 kusmi), chráněnými drátěnými
sieťami. Okrem spomenutých miestností sa v paláci
nachádzali ďalšie dóležité společenské priestory,
ktorých poloha sa však nedá určiť: hlavná izba
(„Haupt-Zimmer“), predsieň starej kaplnky (z čo-
ho usudzujeme aj o existencii novej kaplnky), špa-
nielska izba („Spanisches-Zimmer“) so 6 velkými

142