Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

Situačný plán pálffyovského paláca a záhrady v roku 1852 od městského inžiniera Gasztányiho (ŠÚA SR, zb. pálffyovských máp
a plánov, 631)

výzdoba bola takisto na vysokej výtvarnej úrovni,
ako o tom svedčia sčasti reštaurované zvyšky v bu-
dově při Zámockej ulici. Ide tu o poměrně rozsiah-
ly, jednotný a bravúrne zvládnutý arzenál ikono-
grafických a technických prostriedkov manieristic-
kej malby a interiérového dekorátorstva (malova-
né antické mytologické témy, kombinované so štu-
kovým a iluzivně malovaným architektonickým
členěním stien, napodobenie červeného a růžového
mramoru, využitie mušlí, drveného skla a pod.).
Předpokládáme, že aj na ňu získal Pálffy renomo-
vaných umelcov, pracujúcich vo Viedni pre cisára
a dvorské kruhy.27
Dispozícia záhrady sa napriek inventarizácii
murovaných a kamenných konštrukcií, ktorá vy-
menúva niektoré objekty, a napriek vyobrazeniam
z 18. storočia zatial nedá uspokojivé zrekonštruo-
vať.28 Obvod budúceho areálu obohnali murári pod

vedením A. Aquilina múrom, ktorý přerušili veža-
mi (nazývanými „Altan“, „Rundei“, „Lusthaus“).
Tri z nich upravili na přízemí ako grotty, na po-
schodí v nich zriadili obytnú miestnosť. Střechy
věží mali farebne natieranú šindlovú krytinu
a ozdobné makovice. Z južnej, východnej a západ-
nej strany klesal terén v niekolkých terasovitých
stupňoch strmo nadol, k centrálnemu pravidelné-
mu parteru, ktorý bol orientovaný na os severnej
fasády paláca a na severe asi na os „starej galérie“.
Čelá terás podopierali oporné múry. Veže s grotta-
mi sa asi nachádzali v rohoch parteru, tretiu vežu
s grottou postavili uprostřed něho. Boli na nej
akiste hodiny, ktoré sa spomínajú ako „umiestnené
na věži“. K vežiam na obvode parteru sa pripájali
schody, ktoré umožňovali obchódzku parteru po
róznych úrovniach terás.29 Takmer v nadväznosti
na „starú galériu“ sa spomína aj nízké murované

146