Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 147
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0155
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
plato přístupné z dvoch stráň schodami a nazývané
„theatro“. Možno šlo o plošinu upravené před
galériou, alebo na nej galéria priamo stála. Stará
galéria mala na čelnej straně krytý portikus s dvo-
rná celými stípmi so soklami a s hlavicami, ako aj
osem polstípov. Juhozápadným smerom odtial’ sa
na strmom svahu rozprestierala „horná vinica“.
Záhradnú úpravu východně od partera zobrazuje
až Marquartova baroková mapa města z roku
1765, na ktorej vidno niekoíkokrát odstupňované
terasy spojené schodiskami. Na túto úpravu mohla
byť osovo (S—J) orientovaná budova, ktorá dnes
zostala ako torzo pri Zámockej ceste a ktorú sto-
tožňujeme s „novou galériou“. Do úhradového
múru, ktorý obklopoval areál, vstávali aj dálšie
veže: zadnú vežu, čiernu věžičku, vežu „v ktorej
bývá Michl“. V záhradě sa spomínala aj strelnica
s terčami. Vybavenie záhrady sochárskymi prvka-
mi nie je jednoznačné doložené, nedá sa však ani
vylúčiť. Roku 1640 vyhotovili štukatéri 14 váz —
pravděpodobně pre záhradu. Roku 1642 vydala
Dvorská komora pre Pavla Pálffyho pas na dovoz
mramorových soch z Augsburgu do Bratislavy.30
Kamenársky majster Antonio Schmidt zhotovil aj
tri studňové nádrže („Schallen“), ktoré mohli byť
určené pre nejakú fontánu.31 V záhradě sa akiste
dekorativně vynímali aj dve studné s kovanými
mrežovými nadstavcami, ktoré boli — vzhťadom

1 Zámocká ul. č. 47 v Bratislavě — zbytok Pálffyovského
paláca. Podrobný umelecko-historický a architektonický son-
dážny výskům objektu. Sprievodná správa. Bratislava 1975
(M. Križan, V. Jankovič, P. Šepáková). MSPS Bratislava sign.
V-100/b. Súčastbu materiálu je historická stádia V. Jankoviča;
Umeleckohistorický, architektonický a archeologický výskům
Zámocká ul. 47 (bývalý Pálffyovský palác). Sprievodná správa.
Bratislava, december 1985 (L. Ivicová, L. Snopko, I. Štassel).
MSPS Bratislava, bez signatůry. Reštaurátorský výskům a re-
štaurovanie výzdoby interiéru na přízemí palácového torza na
Zámockej 47 vykonávajú od roku 1986 etapovite poslucháči
Katedry reštaurovania VŠVU Bratislava pod vedením akad.
mal. I. Mészárosovej a V. Úradníčka. Autoři výskumov z roku
1975 aj 1985 sa opierali o výsledky historického výskumu
V. Jankoviča z r. 1975, ktorý sa přiklonil — v zhode s názorom
D. a V. Menclovcov — k datovaniu stavby paláca s přestavbou
Bratislavského hradu konštatujác, že „nepoznáme zadal' žiadne
dokumenty týkajáce sa stavby paláca“. Výskům z roku 1985
doplnil staršie poznatky měnami C. Carlone, H. Albertal, G. B.
Rosso (podlá knihy RUSINA, I.: Renesančná a baroková plas-
tika Bratislavy. Bratislava 1984).

na spotřebu železa a cenu — takisto náročné spra-
' 32
covane.
Zo zmluvy s prvým záhradníkom Krištofom
Neumannem vyplývá, že gróf si priai mať čo naj-
krajšiu záhradu, so všetkými novotami súvekého
záhradníckeho umenia.33 Už roku 1636 založili nie-
kde v menej rušnej časti budúcej záhrady parenis-
ká. Hojné nakupovali křiky ríbezlí a egreša, z kto-
rých sa robili střihané špaliere. Vysádzali aj artičo-
ky, aktoré pósobili dekorativně a zároveň boli vel-
mi oblubenou lahódkou. Roku 1638 sa v záhradě
na bližšie nemenovanom mieste spomína alpínium
(„albíne“). Z vysypávania piesku v záhradě v ro-
koch 1641-1642 sa dá usudzovať, že vzhlad záhrady
obohacovali aj pieskové plochy (okrem cestičiek).
Celkový výraz záhrady tvořili dve zdanlivo ne-
závislé zložky, architektonická, ktorú vyriešil pro-
jektant (zrejme ako súčasť návrhu celého areálu)
a záhradnícka, ktorú vytvořil záhradník na danej
architektonickej osnově. Zatial’ nejestvujú doklady
o spolupráci pri návrhu, alebo o spoločnom postu-
pe pri budovaní záhrady. Naopak, z formulácie
zmluvy so záhradníkom vyplývá značná samostat-
nost’. Zásadný súlad sa dosiahol inou cestou -
tým, že architekt i záhradník realizovali apriórnu
dobovú ideu manieristickej záhrady. Jej najdóleži-
tejšie kompozičně zložky nachádzame i v záhradě
Pálffyho rezidencie.

2 ŠÚA SSR Bratislava, fond Ústredný pálffyovský archív
(ÚPA), Arm. Vlil, Lad. 5, Fasc. 2 (kart. 208). Obsahuje knihy
stavebných ùctov a róznych výdavkov na stavbu záhradného
paláca (aj iných objektov), zmluvy, ponuky, zoznamy vykona-
ných práč, kvitancie atď. Plánová či kresbová dokumentácia
chýba.
3 Pavol Pálffy (1580-1653), krajinský hodnostář, 1625 až
1646 předseda uh. komory, 1625 hlavný královský čašník, získal
roku 1634 grófsky titul a panstvo Plaveckého hradu. Roku 1646
sa stal krajinským sudcom, 1649 palatínom a královským mies-
todržitelom, od roku 1651 hl. kapitánem Bratislavského hradu
a županom Bratislavskej stolice.
4 Z vidieckych panstiev, najmä stupavského (malackého)
dovážali dřevo, vápno, dřevené uhlie, neskór sklo zo sklárně
v Sološnici (plavecké panstvo). Z viktuálií to boli hlavně obilni-
ny, strukoviny, hovädzie a bravčové mäso i živý jatočný doby-
tok, slanina, mast’, syr, pivo, víno, pre dobytok a koně seno
a ovos. Na stavbě hradu sa však váčšmi uplatnilo zásobovanie
zo štátnych zdrojov (Uhorská komora, dané královských
miest).
5 Tamtiež, fol. 202—207: panstvo Ödenburg — v r. 1636 až

147
loading ...