DOI Artikel:
Togner, Milan: [Rezension von: J. Vacková, Nizozemské malířství 16. a 17. století - česko-slovenské sbírky]
DOI Seite / Zitierlink: https://doi.org/10.11588/diglit.51720#0168
J. Vacková: Nizozemské malířství 16. a 17. století — česko-
slovenské sbírky. Praha (Academia) 1989. 455 stráň, 231 čierno-
-bielych a 102 farebných reprodukci!
Zmyslom týchto riadkov nie je recenzia obsažnej knihy
v pravom zmysle slova. Chcem len upozornit' na niekolko obra-
zov, prevažne zo slovenských zbierok, u ktorých předpokládám,
že majú nizozemská orientáciu a patria do uvažovaného obdo-
bia a ktoré, ako sa domnievam, sú dosiaf viac-menej neznáme.
Slovenská časť je v recenzovanej knihe zastúpená iba niekolký-
mi obrazmi zo Slovenskej národnej galérie a z Galérie hlavného
města Bratislavy. Kritické zhodnotenie si vyžadujú aj ďalšie
obrazy zo SNG, atribuované nizozemským maliarom, ide však
o publikované a vďaka svojmu vystaveniu roku 1985 dostatočne
známe diela.1
Prvá vrstva starej nizozemskej malby sa na Slovensku zacho-
vala len velmi sporadicky (Colyn de Coter, Albert Bouts), na-
priek tomu je však potřebné uvažovat' do váčšej miery o vplyve
produkcie tohto typu na slovenské tabulové maliarstvo druhej
polovice 15. storočia. Na táto problematiku upozornila nedáv-
no Ingrid Ciulisová v případe tzv. Bardejovského tonda. pozna-
čeného podlá nej tvorbou Alberta Boutsa.2 teda vplyvom starej
nizozemskej malby. Portrétnu tvorbu nizozemských maliarov
ovplyvnil zasa Benátčan Jacopo de Barbari. Jeho temperový
obraz na dreve s polpostavou svátého krála Oswalda
(51,5 x 40 cm), značený charakteristickým caduceom v pravom
hornom rohu kompozície, sa zachoval v bývalej andrássyovskej
zbierke na hrade Krásna Horka. Datovaný je rokom 1500 a ide
teda o dielo, ktoré vzniklo počas Barbariho pobytu v západnej
Europe před jeho príchodom na mechelenský dvoř Margaréty
Rakúskej (1512—1516). Nie je bez zaujimavosti, že tento kvalit-
ny imaginárny portrét je v odbornej literatúre dostatočne zná-
my, považuje sa však za nezvěstný.3
Bližšie k mechelenskému obdobiu Barbariho tvorby by sa
akiste dalo prisúdiť podstatné rozmernejšie dielo, olejomalba na
dubovej tabuli (70 x 49 cm, inv. č. A 2444) s námetom Kristus
umývá nohy učeníkom zo zbierky Galérie hlavného města Bra-
tislavy. Jacopovi Barbarimu obraz pripísali len nedávno; vzhla-
dom na afinitu v typologii Krista a niektorých dalších postáv má
táto atribúcia určité opodstatnenie. Na druhej straně však nepo-
važujem spomenutů pribuznosť za jednoznačné dokázatelná
a Barbariho autorstvo tu skór supluje dosial neznámého — nie
je vyláčené že německého — autora okolo či po roku 1510.
Každopádně možno v mnohofigurovej kompozícii postrehnúť
dosť výrazný vplyv Albrechta Diirera, hlavně jeho grafickej
produkcie (graf, list s rovnakou témou z roku 1509), charakte-
ristický aj pre Barbariho tvorbu po roku 1500.
Robustný štýl antverpského manierizmu po polovici 16.
storočia reprezentuje charakteristická, takmer monochrómna
Hlava ženy zo zbierok Slovenského národného múzea v Martine
(olej na orechovom dreve doplnenom ihličnatými doskami,
77 x 61 cm, inv. č. KH 526). Napriek nie najlepšiemu stavu
obrazu možno konštatovať, že ide o variant známých ženských
polpostáv Fransa Florisa, dosť blízky pražskej kompozícii Hla-
vy ženy v bielom, publikovanej v knihe Jarmily Vackovej (s. 172
a ď., obr. 136). Martinský obraz zachytává akiste typická pol-
postavu tzv. morskej bohyně, ktorá sa vo Florisovom diele
objavuje v rade variantov hlavně na začiatku šesťdesiatych ro-
kov 16. storočia.4 Žiadúci reštaurátorský zásah a detailný ume-
leckohistorický výskům snáď určia skutočná mieru autorského
podielu Fransa Florisa, ktorý — vzhladom na nesporná kvalitu
obrazu — nie je vyláčený.
Z antverpského prostredia evidentne vychádza dvojica olejo-
malieb na dubových tabuliach vo Vlastivednom mázeu v Spiš-
skej Novej Vsi: Amfitrité v prímorskej krajině (21 x 28,5 cm,
inv. č. 483/69-UH 966) a Venuša vo Vulkánovej dielni
(21 x 28,5 cm, inv. č. 485/69). Tvořili sáčasť cyklu štyroch ele-
mentov ako Alegória vody a Alegória ohňa. Sá zmenšenými
variantmi alebo skór derivátmi z cyklu Alegorie štyroch elemen-
tov v rimskej Galleria Doria Pamphili, ktoré boli spoločným
dielom Jana Breughela staršieho a Hendricka van Balen.5 Spiš-
skonovoveské obrazy, s mierne pozměněnou a zrkadlovo obrá-
tenou kompozíciou, patria k poměrně rozsiahlemu sáboru práč
podobného charakteru; opakuje sa v nich základný typ, ktorý
vytvořili Brueghel a Balen a rozšiřovali až do 2. polovice 17.
storočia predovšetkým antverpskí maliari. Dvojicu diel zo Spiš-
skej Novej Vsi považujem takisto až za diela zo 17. storočia
a nevylučujem pri nich autorstvo Jana van Kessela staršieho
(1626—1679).
Nizozemskému maliarovi zo 16. storočia povodně pripísali
olejomalbu na dreve s námetom Městečko pri prievoze z bojnic-
kého mázea (43 x 70,5 cm. inv. č. XI-1341). neskór obraz prisá-
dili Antonovi Mozartovi.6 Táto novšia akvizicia Mázea v Bojni-
ciach má skutočne vela společného s tvorbou juhonemeckého
maliara, vďaka jeho výraznej orientácii na nizozemská malbu
čiasto zaradovaného do jej priameho kontextu. Charakteristic-
ká drobnomalba v krajinnej vegetácii a v typických architektá-
160
slovenské sbírky. Praha (Academia) 1989. 455 stráň, 231 čierno-
-bielych a 102 farebných reprodukci!
Zmyslom týchto riadkov nie je recenzia obsažnej knihy
v pravom zmysle slova. Chcem len upozornit' na niekolko obra-
zov, prevažne zo slovenských zbierok, u ktorých předpokládám,
že majú nizozemská orientáciu a patria do uvažovaného obdo-
bia a ktoré, ako sa domnievam, sú dosiaf viac-menej neznáme.
Slovenská časť je v recenzovanej knihe zastúpená iba niekolký-
mi obrazmi zo Slovenskej národnej galérie a z Galérie hlavného
města Bratislavy. Kritické zhodnotenie si vyžadujú aj ďalšie
obrazy zo SNG, atribuované nizozemským maliarom, ide však
o publikované a vďaka svojmu vystaveniu roku 1985 dostatočne
známe diela.1
Prvá vrstva starej nizozemskej malby sa na Slovensku zacho-
vala len velmi sporadicky (Colyn de Coter, Albert Bouts), na-
priek tomu je však potřebné uvažovat' do váčšej miery o vplyve
produkcie tohto typu na slovenské tabulové maliarstvo druhej
polovice 15. storočia. Na táto problematiku upozornila nedáv-
no Ingrid Ciulisová v případe tzv. Bardejovského tonda. pozna-
čeného podlá nej tvorbou Alberta Boutsa.2 teda vplyvom starej
nizozemskej malby. Portrétnu tvorbu nizozemských maliarov
ovplyvnil zasa Benátčan Jacopo de Barbari. Jeho temperový
obraz na dreve s polpostavou svátého krála Oswalda
(51,5 x 40 cm), značený charakteristickým caduceom v pravom
hornom rohu kompozície, sa zachoval v bývalej andrássyovskej
zbierke na hrade Krásna Horka. Datovaný je rokom 1500 a ide
teda o dielo, ktoré vzniklo počas Barbariho pobytu v západnej
Europe před jeho príchodom na mechelenský dvoř Margaréty
Rakúskej (1512—1516). Nie je bez zaujimavosti, že tento kvalit-
ny imaginárny portrét je v odbornej literatúre dostatočne zná-
my, považuje sa však za nezvěstný.3
Bližšie k mechelenskému obdobiu Barbariho tvorby by sa
akiste dalo prisúdiť podstatné rozmernejšie dielo, olejomalba na
dubovej tabuli (70 x 49 cm, inv. č. A 2444) s námetom Kristus
umývá nohy učeníkom zo zbierky Galérie hlavného města Bra-
tislavy. Jacopovi Barbarimu obraz pripísali len nedávno; vzhla-
dom na afinitu v typologii Krista a niektorých dalších postáv má
táto atribúcia určité opodstatnenie. Na druhej straně však nepo-
važujem spomenutů pribuznosť za jednoznačné dokázatelná
a Barbariho autorstvo tu skór supluje dosial neznámého — nie
je vyláčené že německého — autora okolo či po roku 1510.
Každopádně možno v mnohofigurovej kompozícii postrehnúť
dosť výrazný vplyv Albrechta Diirera, hlavně jeho grafickej
produkcie (graf, list s rovnakou témou z roku 1509), charakte-
ristický aj pre Barbariho tvorbu po roku 1500.
Robustný štýl antverpského manierizmu po polovici 16.
storočia reprezentuje charakteristická, takmer monochrómna
Hlava ženy zo zbierok Slovenského národného múzea v Martine
(olej na orechovom dreve doplnenom ihličnatými doskami,
77 x 61 cm, inv. č. KH 526). Napriek nie najlepšiemu stavu
obrazu možno konštatovať, že ide o variant známých ženských
polpostáv Fransa Florisa, dosť blízky pražskej kompozícii Hla-
vy ženy v bielom, publikovanej v knihe Jarmily Vackovej (s. 172
a ď., obr. 136). Martinský obraz zachytává akiste typická pol-
postavu tzv. morskej bohyně, ktorá sa vo Florisovom diele
objavuje v rade variantov hlavně na začiatku šesťdesiatych ro-
kov 16. storočia.4 Žiadúci reštaurátorský zásah a detailný ume-
leckohistorický výskům snáď určia skutočná mieru autorského
podielu Fransa Florisa, ktorý — vzhladom na nesporná kvalitu
obrazu — nie je vyláčený.
Z antverpského prostredia evidentne vychádza dvojica olejo-
malieb na dubových tabuliach vo Vlastivednom mázeu v Spiš-
skej Novej Vsi: Amfitrité v prímorskej krajině (21 x 28,5 cm,
inv. č. 483/69-UH 966) a Venuša vo Vulkánovej dielni
(21 x 28,5 cm, inv. č. 485/69). Tvořili sáčasť cyklu štyroch ele-
mentov ako Alegória vody a Alegória ohňa. Sá zmenšenými
variantmi alebo skór derivátmi z cyklu Alegorie štyroch elemen-
tov v rimskej Galleria Doria Pamphili, ktoré boli spoločným
dielom Jana Breughela staršieho a Hendricka van Balen.5 Spiš-
skonovoveské obrazy, s mierne pozměněnou a zrkadlovo obrá-
tenou kompozíciou, patria k poměrně rozsiahlemu sáboru práč
podobného charakteru; opakuje sa v nich základný typ, ktorý
vytvořili Brueghel a Balen a rozšiřovali až do 2. polovice 17.
storočia predovšetkým antverpskí maliari. Dvojicu diel zo Spiš-
skej Novej Vsi považujem takisto až za diela zo 17. storočia
a nevylučujem pri nich autorstvo Jana van Kessela staršieho
(1626—1679).
Nizozemskému maliarovi zo 16. storočia povodně pripísali
olejomalbu na dreve s námetom Městečko pri prievoze z bojnic-
kého mázea (43 x 70,5 cm. inv. č. XI-1341). neskór obraz prisá-
dili Antonovi Mozartovi.6 Táto novšia akvizicia Mázea v Bojni-
ciach má skutočne vela společného s tvorbou juhonemeckého
maliara, vďaka jeho výraznej orientácii na nizozemská malbu
čiasto zaradovaného do jej priameho kontextu. Charakteristic-
ká drobnomalba v krajinnej vegetácii a v typických architektá-
160