Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

Jacopo de Barbari (?) : Kristus umývá nohy učeníkom (Galéria města Bratislavy). Foto L. Sternmüller

rach, mierne rozpačitá malba figurálnej štafáže a predovšetkým
celkove naivizujúca poloha krajinnej scenérie, oživenej domami
a 1’ud’mi pri bežnej, každodennej práci, to všetko svědčí o opráv-
něnosti atribúcie obrazu Antonovi Mozartovi. Napokon, v čes-
koslovenských zbierkach azda jediné ďalšie dielo tohto menej
známého, skór lokálneho majstra, Krajina so šfachtickým síd-
lom zo zámku v Nelahozevsi, je vhodným komparačným mate-
riálem pre bojnický obraz napriek faktu, že rýdzo maliarske ,
hodnoty nelahozeveského obrazu sú predsa len vyššie.7
Problematickou, ale pre nesporné maliarske kvality stále
lákavou zostáva rozměrná olejomalba na dubovej tabuli s ná-
metom Sťatie sv. Jána Krstitela z Galérie hlavného meta Brati-
slavy (92 x 122 cm, inv. č. A 3068). V zbierke Galérie sa obraz
uvádzal ako práca talianskeho maliara z druhej polovice 16.
storočia. Pri nedávnom zhodnotení súboru talianskej malby
z GMB som preň navrhol autorstvo Aerta Mytensa, zv. Rinaldo
Fiammingo (?). Svojím slohovým charakterom stojí obraz na
pomedzi neskorého manierizmu a nastupujúceho barokového
umenia v typickom variante Carravaggiovho maliarskeho štýlu.
Dosť tvrdú modeláciu inkarnátov, tělesných objemov a častí
vojenského odenia akcentuje jasná farebnosť. Charakteristická
modelácia a rozlišovanie světelných hodnot na miestach osvětle-
ných a v častiach ponořených do tieňa, svědčí, vrátane dosť
hladkého maliarskeho rukopisu, o úzkej příbuznosti s obra-
zom A. Mytensa z pražskej Národnej galérie (J. Vacková,
s. 328—329). Pražské korunovanie trním, ktoré je zmenšeným

variantem obrazu z Národného múzea v Stockholme sa navýše
vyznačuje aj analógiami v typologii protagonistův. Takmer fra-
pantná zhoda sa objavuje v type tváře umučeného Krista z praž-
ského obrazu a v type tváře sťatej hlavy sv. Jána z GMB. Zatial
čo na pražskom obraze sa zachoval zvyšok signatúry, na brati-
slavskom nájdeme len značku na meči kata CCXX (?), ktorá
však nedává zmysel a nie je vylůčené, že ide o značku iluzórneho
výrobců meča. Vzájomné zhody medzi pražským, bratislavským
a stockholmským obrazom (ktorý poznám iba z reprodukcie) sú
natolko výrazné, že bratislavský obraz móžeme podmienene
pripísať ruke Aerta Mytensa a datovat’ ho do závěru, pravděpo-
dobně do posledného desaťročia 16. storočia. Dosial však dispo-
nujeme len minimálnymi informáciami o maliarovi, a jeho zná-
me dielo sa obmedzuje zatial na jednu kresbu a rad variantov
obrazov, vychádzajúcich právě z tejto kresby.8
Už do prvých rokov 17. storočia třeba akiste zařadit’ roz-
měrná, v zlom stave zachovaná olejomalbu na plátně Nočný
banket z depozitára Slovenského národného múzea v Martine
(91 x 160 cm, bez inv. č.), ktorá bude po restaurovaní vďaka
svojim maliarskym a kompozičným kvalitám patřit’ do chef
d’oeuvre tvorby Fredericka van Valckenborch. Povrchové nečis-
toty a stmavnuté laky znejasňujú póvodný kolorit, ale už pri
základnom očistění polychromie sa objavuje uvolněný rukopis
v maíbe množstva figúr a charakteristická farebnosť, pripomí-
najúca benátsky kolorizmus. Ide pravděpodobně o jednu
z kompozici!, označovaná van Manderom ako „Nachtbanket

161