Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 162
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0170
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

Aert M viens (?) : Statie .st. Jána Krstitela (Galéria města Bratislavy). Foto L. Sternmüller

met een Mascarade“ — Nočnú hostinu s diagonálně umiestne-
ným stolom s množstvom hodovníkov, s balkónom zaplněným
hudobníkmi a s množstvom postáv, pripominajůcich figúry
z Commedia dell’arte — to všetko osvětlené příznačným ligota-
vým svetlom lúčov. Vynaliezavosť kompozičnej schémy, tempe-
rament maliarskeho spracovania a živý kolorit zatial možno len
tušit', avšak kvalita detailov v obnažených sondách dovolujú
předpokládat' o velmi hodnotném diele, u ktorého bude autor-
stvo Frederica van Valckenborch akiste nesporné.
Len okrajový význam z hladiska týchto poznámok má ne-
dávno objavená nástěnná malba na prvom poschodí v miest-
nosti vstupnej veže kežmarského zámku.9 V značné poškode-
nom stave sa tu zachovala kompozícia Premenenie Akteóna,
ktorá evidentne vychádza z grafického listu Jeana Mignona,
reprodukujúceho kresbu Luca Penniho (J. Vacková, s. 364,
obr. 317). Kežmarská malba pochádza až z tridsiatych rokov
17. storočia a je asi dielom domáceho umelca, je však dokladem
značnej obluby a prežívania kompozičnej schémy, ktorá žehrala
významnú úlohu právě v nizozemském maliarstve 16. storočia.
V tejto súvislosti je vhodné zmieniť sa o obraze s podobným
osudem z moravskej zbierky. Drobný obraz Ukrižovanie so sv.
Máriou Magdalénou z majetku olomouckého arcibiskupstva,
dnes umiestnený v Zámockej galérii v Kroměříži sa předběžně
připisuje juhonemeckému monografistovi HB a jeho vznik sa
uvažuje do obdobia 1530— 1540.10 Jeho kompozícia vychádza či
je skór kópiou mědirytiny Hieronyma Wiericxa, ktorá vznikla
podlá kresby Gillisa Mostaerta.11 Táto skutečnost'mění doteraj-

šie datovanie a posúva vznik diela až do samého závěru 16.
storočia a zároveň začleňuje aj Monogramistu HB do okruhu
nizozemskej malby.
V ďalšom případe, ktorým sa vraciam na Moravu, by som
chcel oponovat’ v tradičnej atribúcii hodnotného diela, ktorú vo
svojej knihe plné akceptovala aj J. Vacková. !de o pripísanie
olejomalby na topolovej tabuli s výjavom Ukrižovania v zbierke
Arcibiskupstva olomouckého (47,5 x 34 cm, inv. č. A 708) ruke
Fransa II. Franckena. Okrem starého nápisu na rube tabule
túto atribúciu zrejme ovplyvnila takmer severská expresivita
zobrazenej témy, mimoriadne kultivovaná farebnosť, prechá-
dzajúca od lokálnych farieb dojemných nuáns, pripominajůcich
do istej miery Rubensa a snáď tiež formát, podmieňujúci drob-
nomalbu nevel'mi vzdialenú od podobné spracovaných obrazov
Fransa II. Franckena. Maliarska výstavba obrazu, ako aj tech-
nologická expertíza Mojmíra Hamsika však naznačujú, že ide
o dielo takmer o storočie staršie, podstatné váčšmi sa hlásiace
k pomichelangelovskému prúdu rímsko-florentského manieriz-
mu. Súvislosť s ním je evidentná vo vlastnej kompozícii, viac-
-menej opakujúcej kompozičné riešenie Micheangelovej kresby
rovnakého námětu z Britského múzea v Londýne (42 x 85 cm.
inv. č. 1985-9-15-504). Oprávněnost' pripísania olomouckého
obrazu Marcellovi Venustimu zv. Mantovano (1512- 1579) po-
tvrdí porovnanie s příbuzné spracovaným Ukřižováním, dopl-
něným o postavy P. Márie a sv. Jána zo zbierky Galleria Doria
Pamphili v Rime.1’ Venustiho římsky obraz vznikoi takisto
kombináciou Michelangelových kresieb či kopii a grafických

162
loading ...