Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 187
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0197
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
i chronologicky predmet kodikologického báda-
nia.7
Je zřejmé, že riešenie problematiky iluminova-
ných rukopisov na základe takto postavenej premi-
sy, nemóže riešiť samostatné žiadna z vyššie uvede-
ných vied. Iluminovaný rukopis je teda z tohto uhlu
pohladu predmetom interdisciplinárneho bádania,
v ktorom sa střetá viacero vědných oborov. Tieto,
sledujúc vlastné výskumné ciele umožňujú v koneč-
nom dósledku komplexný pohlad na rukopis, jeho
skladbu, obsah, genézu a penetráciu. Miera ich
vstupu závisí od vypovedacej hodnoty jednotlivých
častí rukopisu, či rukopisného súboru. Užitočnosť
i potřebnost’ tohto přístupu akcentujú v posledných
rokoch kodikológovia, paleografi i umenovedci.8
Tento přístup předpokládá i moderná súpisová
prax.9 Konečne rozvoj informatiky a prienik počí-
tačovej techniky do historických vied sa stal tiež
jedným z faktorov, ktorý podpořil tento trend tým,
že ponúkol možnost’ racionálneho spracovávania
informácií získaných z rukopisu.10
Analýzy jednotlivých vstupujúcich vied tvoria
súčasť širšej kritiky komplexného rozboru skúma-
ného rukopisu." Takto napr. paleografia vstupuje
do bádania vo svojom prvom aspekte — „pomoc-
nom“ a očakáva sa od nej, že správné prečíta,
chronologicky a miestne zařadí písmo daného ru-
kopisu.12 O jej výsledky sa spravidla potom opiera
časo-priestorové zatriedenie nedatovaných rukopi-
sov.13 Analogicky tu participujú i ďalšie obory.
(Záměrně stranou ponechávám hlavné ciele jednot-
livých vied, ako samostatných disciplín.) Ktoré po-
zorovania sa nakoniec ukážu ako nosné, je samo-
zřejmé závislé od vypovedacej hodnoty jednotli-
vých častí prameňa a od stavu poznania vóbec.14
Komplexný kodikologický přístup, ako bolo po-
vedané už vyššie, sa dotkol aj umenovedného báda-
nia a to nielen v tom, že ho vyzval k užšej spoluprá-
ci a teda ku konfrontácii a korelácii vlastných po-
zorovaní s výsledkami ostatných oborov, ale aj
v tom, že mu poskytol omnoho širší priestor pre
vlastný výskům a rozšířil sféru jeho záujmu. Pred-
metom umenovedného skúmania by už nemala byť
len samotná výzdoba (od zdobených iniciál až po
celostránkové iluminácie), ale výtvarná stránka
knihy v celej šírke a vo všetkých jej prejavoch.
O pozornost’ historikov umenia sa takto uchádzajú
nielen luxusné rukopisy, ale aj rukopisy s bežnejšou

výzdobou. Přitom je potřebné vychádzať zo skuteč-
nosti, že každý iluminovaný rukopis je neoddělitel-
nou sáčastbu celej rukopisnej produkcie středově-
ku, ku ktorej sa musí prihliadať pri zaradovaní
rukopisov do konkrétných časo-priestorových sú-
radníc (od kultúrneho okruhu až po jednotlivé
skriptorium, či kanceláriu).
Výtvarná stránka knihy zahřňa spektrum od
formy, formátu, spósobu skladania písacej látky
kaligrafie písma, výzdoby, až po knižná väzbu.
Změna formy knihy v neskorej antike, teda víťaz-
stvo kodexu nad zvitkom, zásadné ovplyvnila nie-
len celkový tvar a vzhlad knihy, ale aj jej výtvarná
stránku. Základom pre pochopenie genézy stredo-
vekej knižnej malby vóbec je právě proces trans-
kripcie zo zvitku do kodexu a prispôsobenie sa
výzdoby novému formátu.15 Formát kodexu bol
určený jeho funkciou a textom a nepochybné
ovplyvňoval aj výzdobu knihy, avšak jeho velkost’
nijako nelimitovala kvalitu, či bohatost’ výzdoby
(napr. románské obrovské biblie a gotické vrecko-
vé biblie).16 I tak je však potřebné sledovat’, či
v konkrétných případech nie je zistitelný vztah medzi
formátom a volbou výzdobných prostriedkov.
Kvalita písacej látky a jej skladba (mám tu na
mysli pergamen) má tiež podiel na výtvarnom áčin-
ku knihy. Najmä taliansky pergamen, s odlišným
spracovaním a teda i farebnostbu prednej a zadnej
strany, umožňoval rozličné kombinácie skladania
jednotlivých zložiek, ktoré v konkrétných prípa-
doch móžu poukazovat' na výtvarný záměr.
Sáčasťou umenovedného skámania je aj sledo-
vanie „mise en page“, teda celkovej ápravy strany
rukopisu, resp. dvoch stráň otvorenej knihy, zrkad-
la a ich proporcionality. Hladania zákonitostí a Sa-
mého opodstatnenia „mise en page“ vychádza
z předpokladu, že nebolo dielom náhody, ale pod-
riadbvalo sa určitým geometrickým princípom,
najmä pythagorejským.17 Poznatok, že určitému
geometrickému plánu sa podriadbval vždy otvore-
ný dvojlist, otvára tiež možnosti pri skámaní sklad-
by rukopisu, najmä jej nepravidelností.18 Je však
isté, že nie je možné u každého pisára předpokládat’
znalosti z geometrie a že sa bude často (možno vo
váčšine' prípadov?) jednat’ o mechanické kopírova-
nie, alebo spontánně rozvrhnutie prázdného dvoj-
listu. Pre výtvarná umenovedu sa tu však v každom
případe otvára široké pole posobnosti. Proporcio-

187
loading ...