bádanie.30 K tomuto heuristickému dielu je potřeb-
né přiradit’ aj množstvo súpisov inkunábulí spraco-
vaných I. Kotvanom.31 Suma informácii, ktoré tie-
to práce podávajú, tvoří základnu informačnú bá-
zu, na ktorej je možné stavať budúci umeleckohis-
torický výskům. Je však samozřejmé, že v budúc-
nosti bude potřebné doplnit’ tieto súpisy rešeršami
v dalších zahraničných knižniciach a archívoch,
najmä v Rakúsku, do ktorého móžeme oprávněně
předpokládat’ únik našich rukopisov a ich zlomkov
v minulosti.
V rámci tohto příspěvku nie je možné sumarizo-
vat’ všetky zahraničně, najmä maďarské práce, kto-
ré pojednávajú o rukopisech spadajúcich do sféry
nášho záujmu (túto problematiku zamýšla autor
spracovať na inom mieste). Pri rozbore maďarskej
umenovednej spisby je potřebné mať na zřeteli jed-
notlivé typy přístupových koncepci! od celouhor-
ských až po koncepcie internacionálneho, resp.
stredoeurópskeho celku32, ktoré vyústili do sociolo-
gicko-funkcionalistického variantu polyfónickej
koncepcie v posledných súborných prácach.33 Ak
v týchto koncepciách ide o otázky umeleckej svoj-
bytnosti, či nesvojbytnosti jednotlivých častí uher-
ského štátu a teda vztahu centrum — periféria34,
tak z hTadiska středověkého knižného umenia ide
skór, a často v prvom rade pôjde o vztah či už
centra, okrajového územia, alebo konkrétnej skrip-
torskej, či objednávatelskej lokality k svojmu naj-
bližšiemu okoliu v rámci Uhorska, alebo mimou-
horskému, ktoré je však potřebné chápat’ nielen
v geograficko-politickom zmysle. Tak pre kláštorné
prostredie je najbližším „okolím“ a východisko-
vým bodom materský kláštor, garantujúci zacho-
váváme a přenos řádových zvyklostí vo všetkých
sférách, pre prostredie laické centrá vzdělanosti (od
farských, cez městské a kapitulské školy až po
univerzity) a pod. Na zřeteli je potřebné mať stále
prostredie v ktorom rukopisy vznikali, štruktúry
v rámci ktorých sa pohybovali a to nielen v podobě
fyzickej, ale aj v rovině záměru (objednávky),
štruktúry, ktorými boli súčasne limitovaní tvorco-
via, objednávatelia, či konzumenti. K tomu je třeba
prirátať mobilnost’ tvorcov i samotných knih, ktorá
s laicizáciou písomníctva a rozvojom vzdělanosti
stále rastie (priamo úměrně s tým nakoniec rozšiřu-
je sa aj okruh konzumentův), pričom s rastom
domácej produkcie súčasne do popredia stále vač-

šmi vystupujú aj centrá ležiace za hranicami, ktoré
teraz neimportujú len samotné rukopisy do pro-
stredia, v ktorom tieto chýbajú (ako to bolo v po-
čiatočných fázach christianizácie), ale skór impor-
tujú vzdělaných laikov či už cudzích, alebo domá-
cích, v cudzine vyškolených. Tak sa napr. Spiš
dostává do užšieho kontaktu so sliezsko-pol’skou
oblasťou, západné Slovensko s rakúsko-česko-
-moravskou a nakoniec samotné centru štátu —
budínsky dvoř do úzkého zväzku s humanistickým
Talianskom. Nesmieme přitom zabúdať ani na dy-
nastické, politické a hospodářské zväzky. Otázka
pre historika výtvarného umenia znie, aké umělec-
ké prúdy tieto jednotlivé oblasti importovali, aký-
mi cestami a ako tieto boli přijaté a včleněné do
domáceho prostredia a samozřejmé ako tam penet-
rovali.
Změny kultúrno-historické vo všeobecnosti
i změny v knižnej kultúre vyvolané procesom laizá-
cie (napr. trasfer knižného skriptorstva z monastic-
kého prostredia do prostredia dvorského a měs-
tského) boli natoťko závažné, že je ich potřebné
považovat’ za jeden z hlavných periodizačných
medzníkov z hl’adiska kultúrnej historie a za hlavný
medzník v stredovekej knižnej kultúre.35
Závažným, i keď takmer nepovšimnutým rakús-
kym príspevkom do problematiky stredovekej ilu-
minátorskej činnosti na Slovensku, je článok
G. Schmidta, ktorý vyšiel ako reakcia na prvé vy-
danie publikácie A. Güntherovej a J. Mišianika
v roku 1964.36 Okrem predatovania rukopisu
„Concordantia discordantium canonum“ (Kapit.
kn. č. 14) do konca 12. storočia a lokalizácie biblie
V. Ganoys (B. N. H. Szechényiana Clmae 78) do
pražského prostredia,37 sa sústredil na austriaca
v slovenskom, resp. bratislavskom rukopisném
fonde zo 14. a 15. storočia. Podávajúc množstvo
porovnávacieho materiálu prisudzuje G. Schmidt
rukopisy objednávané Mag. Johannom Hanom
dielni, alebo priamo ruke salzburského Ulricha
Schreiera, pričom Han tu vystupuje ako jeden z je-
ho najdóležitejších objednávatelovi8 Do iluminá-
torskej dielne viedenského iluminátora Michaela,
ktorému niektoré rukopisy prisúdil už Oettinger39,
přiřadil aj iluminácie v kremnickej mestskej knihe
(Kremnica — Městský archív).40
Právě Schmidtova práca poukazuje na skuteč-
nost’, že cesta k uchopeniu a pochopeniu stredove-

189