Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

výhradně cudzích národov, ozdoby, ktorá nemá
nič spoločného so Slovákmi a so Slovenskom;
s touto falošnou praxou tak či onak přibalovanou
sa, žial’, musíme podnes potýkat.
Košický rodák Imrich H e n s z 1 m a n n (1813
— 1888) sa všeobecne spomína ako prvý skutočný
historik umenia v Uhorsku. Je v tom kus ironie,
že tento intranzingentný Maďar, ktorý iba s ne-
vôïou sledoval Kollárovo všeslovanské horlenie
i slovenský národný pohyb,26 po maďarský sa
naučil až počas svojich štúdií na prešovskom
lýceu.27 Póvodným vzděláním bol lekár (promo-
vaný v Padově 1833), ale túto dráhu nenastúpil
a namiesto toho sa vrhol na publicistiku a dějiny
architektúry. Roku 1841 vydal svoj prvý spis
z odboru „archeologie“.28 Neskoršie sa stal členom
Maďarskej akadémie vied, profesorom peštianskej
univerzity — na ktorej založili katedru archeologie
roku 1868 —- referentom pamiatkovej komisie
a redaktorom všetkých vtedajších maďarských
časopisov věnovaných archeologii a starožitnos-
tiam Slovenska sa bezprostredne dotýká najma
jeho publikácia -věnovaná košickej chrámovej
architektúre29 a monografia o uměleckých pamiat-
kach Levoče.30 V jeho názoroch na úlohu umenia
je mnoho prvkov heglovských. Za osobitnú zmien
ku stojí, že Henszlmann, ako pamiatkársky čini-
tel', mal podiel na puristických restaurátorských
zásahoch do niektorých stavebných pamiatok.
Dalším členom zakladatelského trojhviezdia
maďarských dějin umenia bol katolicky kňaz
bratislavského póvodu Florián Römer (1815 —
1889), ktorý začas pósobil aj ako profesor arche-
ologie na peštianskej univerzitě. Zaslúžil sa o prvé
súpisy středověkých nástěnných malieb v Uhorsku,
najmä na Slovensku.31 Z tejto zakladatelskej
generácie maďarských historikov umenia bol
Römer voči Slovákom a ich národnému hnutiu
najkonciliantnejší; známe sú najma jeho priatelské
vztahy k zakladatelovi Muzeálnej slovenskej spo-
lečnosti Andrejovi Kmetovi.32 Podlá Kmeťovho
svědectva Römer herderovsky obdivoval slovenský
lud, najmä jeho umenie, a predpovedal mu velkú
budúcnosť.
Opakom Rómerovho poměru k Slovákom bol
Arnold I p o 1 y i, póvodným menom Stummer
(1823 —1886), rodák z Kosíh nad Iplom, předsta-
vitel reakčnej cirkevnej hierarchie a akousi iróniou
dějin nástupea Stefana Moysesa, prvého před-
sedu Matice slovenskej, na stolci banskobystric-

kého biskupa. Ipolyi bol na poli dějin umenia
v podstatě kultúrny historik, k menu ktorého sa
viažu prvé pokusy o umeleckohistorickú topo-
grafiu Uhorska. Spracoval takto najmä Banskú
Bystricu a Žitný ostrov. Pre dokreslenie jeho
pósobenia třeba ešte dodat, že bol jedným z ini-
ciátorův odvozu slovenských uměleckých pamia-
tok do peštianskych a ostřihomských zbierok.
Pre úplnost obrazu hodno ešte spomenúť,
že zo Slovenska, konkrétné z Prešova, pochádzal
aj autor prvej systematickej příručky estetiky
vydanej v Uhorsku, prirodzene, po maďarský,
Augustin Greguss (1825 —1882). Povodně bol
profesorom v slovenských kultúrnych dějinách
tak památného sarvašského gymnázia, no neskór
sa stal univerzitným profesorom a riaditeïom
Maďarskej akadémie vied.321 Bol hegeliánom, ale
neskoršie sa zblížil s pozitivizmom.
Pokolením pozitivistův, ktoré začalo usilovné
zhromažďovať a usporadúvať faktický umělecký
materiál, bola v európskom meradle připravená

2. Neznámy majster: Podobizen Jána Mateja Korabin-
ského, olej na plátně. V zbierkach Mestskej galérie
v Bratislavě.


28