Universitätsbibliothek HeidelbergUniversitätsbibliothek Heidelberg
Metadaten

Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

DOI Artikel:
I.
DOI Artikel:
Saučin, Ladislav: Dejiny umenia - ich vznik a rozvoj s osobitným zretel'om na Slovensko
DOI Seite / Zitierlink: 
https://doi.org/10.11588/diglit.51369#0043

DWork-Logo
Überblick
loading ...
Faksimile
0.5
1 cm
facsimile
Vollansicht
OCR-Volltext
umenia a knihovníctva, předejmutých hungaristickým
patriotizmom. Roku 1849 bol maďarskými povstaleckými
orgánmi obviněný z kontrarevolučnej činnosti a popra-
vený.
24 Rozpravy večerné o uměni staroslověnsko™,. Orol, II,
1871.
25 Orol, III, 1872, 140 an. — S faktografickou stránkou
dějin slovenského umenia sa zapodievali aj iní přísluš-
níci štúrovského pokolenia, napr. trenčiansky katolicky
kaplan Ján Ondrisík, ktorý popularizoval najstaršie
pamiatky cirkevnej architektury na Slovensku. Ondrisík
sa pokusil aj o slohovú klasifikáciu jednotlivých objektov,
pričom pamiatky slohu románského a ranogotického
označil příznačné za „byzantské“. Porovnaj o tom Cyrill
a Method I, 1852, č. 2, 15.
26 Porovnaj Recurs, welchen einige slovakischen Seelsor-
ger und Schullehrer im Mai des Jahres 1842 in Wien
eingereicht. Mitgetheilt von E. Henszlmann. Viertel-
jahrsschrift aus und für Ungarn, 1843, zweiter Band,
erste Hälfte, 186—208.
27 Pozři o tom publikáciu Abauj-Tornavármegye és
Kassa, Budapest 1896, 190.
28 Henszlmann Emericus, Párhuzam a ó- és új-lcor
müvészeti nézetek és nevelések közt, különös tekintettel
a müvészeti fejlâdésre Magyarországon ( = Paralela medzi
náhladmi na umenie a uměleckou výchovou v staro-
a novověku s osobitným zretelom na umělecký vývin
v Uhorsku, Pest 1841, VIII -|- 134 str. — Súdiac podlá
publikácie, uvedenej v pozn. 27, tamže, tento Henszl-
mannov spis vyšiel už roku 1839 v Bratislavě pod skrá-
teným názvom — tento údaj sa nám zatial nepodařilo
preveriť.
29 Kassa városának ó-német stylu templomai. (= Go-
tického slohu kostoly v meste Košice), Pesten 1846,
IV -j- 25 str.
30 Löcsi'nek régiségei, 1879 (= Starožitnosti Levoče).
— Z ostatných Henszlmannových samostatné vydaných
spisov uvádzame: Ungarn und seine Völker in Original
Abbildungen (1846); Theorie des proportions appliquées
dans l'architecture depuis la XIIe dynastie des rois égyp-
tiens jusqu'au XVI siècles. Style égyptien. Ordre dorique
(1860—1863); A kôzépkori épitészet (1861); Magyarorszàg
ó-keresztény, román és átmenet stylů mûemlékeinek rüvid
ismertetése (1876); A magyar zománcról (1877); Magyaror-
szág csúcsives stylů müemlékei (1880). — Henszlmannove
teorie hodnotí, pravda, z hl’adiska pozitivizmu publikácia
Korach K., Henszlmann Imre müvészeti elmélete, Buda-
pest 1902.
31 Römer F., Régi falképek Magyarországon,HwIapesl,
1874. — S Rómerovou činnosťou-sa zapodieva samostatné
vydaná práca Ku ml i k Emil, Rómer Ferenc Flóris élete
és můkodése, Pozsony 1907, a najnovšie štúdia Banner
János, Rómer Flórisról. Régészeti Dolgozatok az Eötvös
Lóránd Tudomány Egyetem Régészeti Intézetéból,
I, 1958.
32 Štefan Janšák, Andrej Kmet, Martin 1942, 85. —
Dokladom znášanlivého a korektného vztahu Rcmerovho
je aj jeho list výboru Matice slovenskej z 5. III. 1875,
v archíve Matice slovenskej v Martine, č. 1599.
32a prj prezeraní Mišianikových Doplnkov k Riz-

nerovej bibliografii slovenského písomníctva sme narazili
na ďalšieho Greguša, na Michala Greguša, ktorý roku
1826 vydal v Košiciach u Karola Werthera spis Com-
pendium aesťheticae. O tomto diele, ani o jeho povodcovi
nie je nám nič bližšie známe — nevylučujeme možnost,
že Michal Greguš bol otcom Augustina Greguša.
33 Myskovszky Viktor, Bártfa kôzépkori emlékei
(= Středověké pamiatky Bardejova), Budapest 1879. —
Okrem tohto dvoj z vážkového diela vydal ešte samostatné
rad publikácií, z ktorých sú viaceré v podstatě iba albu-
mami reprodukci! jeho dokumentárnych kresieb, resp.
akvarelov. Spoločne s I. Henszlmannom uveřejnil štúdiu
o estetických zákonitostiach zlatého řezu v gotickom
slohu (Archeológiai Kôzlemények XII, 1878, 101—111).
Významné je, že v niektorých publikáciách sa do Mys-
kovszkého zorného uhla dostávají! už nie iba pamiatky
niektorej úzko vymedzenej lokality alebo oblasti, ale
umělecké objekty celého Slovenska (v jeho terminologii,
pravda, Horného Uhorska), ako územno-kultúrnej jed-
notky; tak je to napr. v případe ním vydaných dvoch
albumov s 50 lištami Felsomagyarországi utirajzok
(= Črty z ciest po Hornom Uhorsku), ako aj v případe
publikácie Felsomagyarországi můemlékek és régiségek
(= Hornouhorské umělecké pamiatky a starožitnosti),
ktorú vydal v Budapešti roku 1888.
34 Könyöki József, A kôzépkori várak, különös tekin-
tettel Magyarországra (= Středověké hrady s osobitným
zretelom na Uhorsko), Budapest 1905, 606 obr. — Podnět
a póvodné rámcovanie tejto Könyökiho práce opisuje
zpráva v Rozsnyói Hiradó XI, č. 19 (6. V. 1888), 2.
35 Známe boli najma jeho monografie o Bruneleschim
a o talianskej renesančnej medaili.
36 Letopis Matice slovenskej, IX, 1872, zv. II, 16 a n.
Umeleckohistorické časti práce: F. Zámky a hrady
gemerské. G. Starobylé kostoly gemerské. H. Staré kláš-
tery gemerské.
37 Na túto Hyrošovu prácu sa vztahuje 6. bod zápis-
nice výborového zasadnutia Matice slovenskej zo 14. V.
1873, podlá ktorého sa matičný výbor uzniesol, že sa
móže uveřejnit len tá část spisu, ktorá hovoří o chrámoch
a zvonoch v Liptove. (Porovnaj Letopis Matice sloven-
skej, X, 1873, zv. II, 77 a n.) Matica bola teda ochotná
uveřejnit len část, ktorá obsahovala materiál o katolic-
kých kostoloch v Liptove. Hyroš v zhode s tým dielo
skrátil, predoslal k němu krátký úvod a namiesto ósmich
kapitol prvej časti napísal dve nové kapitoly o archi-
tektonických častiach cirkevných stavieb a prehlad
vývoja architektonických slohov. Změnil aj názov štúdie
na Opis starobylých chrámov křesťanských Lyptova
ku poznaniu veku jejich stavánia. Rukopis bol Matici
slovenskej vrátený až po vzniku Československa a je
uložený v Slovenskej národnej knižnici v Martine. Pozři
o tom P. Stáno, Prvý slovenský rukopis o dějinách umenia
a uměleckých pamiatok. Pamiatky a múzeá, VI, č. 2,
88—92.
38 Kmeťove štúdie a články so vzťahom k výtvarnému
umeniu vychádzali v Národných novinách od roku 1890,
Slovenských pohladoch od roku 1895 a najma v Tova-
ryšstvo od roku 1893.
39 Slavíkovým zaujímavým pokusom bola štúdia

35
 
Annotationen