Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

Poznámky

1 Magyarország tört. földrajza, IV, köt. Trencsén vár-
megye, írta Fekete Nagy Antal, 73.
2 Andrej Kavuljak, Lietava, Martin 1948, 112. —
Dr. Vojtech Bukovinský, Zilina a Rajec, Martin 1957,
79.
3 A. Kavuljak, c. d., 93.
4 Originál vizitácie vo farskom archíve v Rosine, opis
vo farskom archíve vo Višňovom.
5 Eudovít Starek, Historia civitatis Soina, rukopis
v štátnom archíve v Žiline, 207—209.
6 Jozef Holuby, Materiály k dějinám církvi evange-
lických a. v. v Stolici Trenčianskej, Svazek V, diel 2, ru-
kopis v štátnom archíve v Mikuláši, str. 1021. Holuby
tu uvádza rok 1630. Podlá súdnych protokolov z roku
1632 je zřejmé, že katolíci dostali spät kostol už roku
1629. Štátny archív v Trenčíne: Skupina „Inquisitiones“,
F. VI., N. 1273 a skupina „Familiae et loca“, Višňové N. 4.
7 Vizitácia z roku 1714 uvádza iba přibližný dátum.
8 Socha Madony bola povodně na bočnom oltáři Panny
Marie. E. Starek v uvedenom spise na str. 275 tvrdí,
že socha bola do Višňového přenesená zo Žiliny. Neudává
však bližší termín. Jeho mienku prebral Alexander
Lombardin i, ktorého Stručný dejepis slobodného města
Žiliny, Turč. Sv. Martin 1874, je slovenským prekladom
Starkovho spisu. Najnovšie Stárkovu mienku prebral
Dr. V. Bukovinský, c. d., 80.
’ Barokový interiér višňovského kostolíka opisuje
vizitácia z roku 1729 (opis v štátnom archíve v Trenčíne)
i vizitácia z roku 1767 (originál vo farskom archíve
v Rosine). Na jeho umeleckú výšku můžeme usudzovaf
podlá barokového oltára v blízkom Tuří, ktorý tiež po-
chádza z roku 1720 a je pravděpodobně dielom toho
istého umelca.
10 Conscriptio parochiarum a. 1754 (v štátnom archíve
v Trenčíne).
11 Komes Ján Zaffiri, původom z Raveny, po absol-
vovaní právnických štúdií účinkoval od roku 1738
v banskom meste Kremnici, kde bol hlavným notárom
a v rokoch 1748—1749 richtárom města. Michal Matu-
nák, Z dějin slobodného a hlavného banského města Krem-
nice, Kremnica 1928, 18, 148.
12 Plány i rozpočet sú uložené v biskupskom archíve
v Nitře (N. 617).
13 Pamiatky a múzeá V, 1956, č. 2, 65.
14 List biskupa J. Gusztinyiho J. Zaffirimu z 9. mája
1679, ktorým dovolil položit základný kameň nového
kostola vo Višňovom, je v odpise v biskupskom archíve
v Nitře (N. 617).
15 Zafflriho žiadosti a prípisy miestodržitelskej rady,
obsiahla zápisnica komisie, ktorá vykonala prieskum
novostavby, ako i posledný list J. Zaffiriho biskupovi

J. Gusztinyimu z 21. septembra 1774 sú v biskupskom
archíve v Nitře (N. 617).
18 Rationes et Errogationes Ecclesiae Vissnyoviensis
(ab. a. 1766—1810) vo farskom archíve vo Višňovom.
17 Tamže.
18 Podlá listu Pavla Egelského, miestneho višňovského
kaplána biskupovi Fr. Xav. Fuchsovi z 21. júla 1792
(biskupský archív v Nitře, N. 1941).
19 Rationes et Errogationes Ecclesiae Vissnyoviensis
(ab. a. 1766—1810) vo farskom archíve vo Višňovom.
20 Výkres obdížnikového formátu s označením: „Pian
zu Bedachung der Kirchenthürme in Wischnowe“ a sig-
novaný: Felix Tomaschek Baumeister, obsahuje půdorys,
pohl’ad a rez ihlancovou střechou veže. Veža má dve
časti; horná část (asi tri štvrtiny výšky) tvaru pravidel-
ného štvorbokého ihlana na štyroch guliach sedí na spod-
nej časti mierne sa rozšiřuj úcej do stráň makkým nábe-
hom. Biskupský archív v Nitře, N. 1941. Podlá tohto
projektu boli zastřešené veže rím. kat. kostola v Bánov-
ciach a Dubnici.
21 Výkres obdížnikového formátu obsahuje návrh
fasády jednovežového klasicistického kostola so střechou
zvoncovitého tvaru. Po oboch stranách veže sú dalšie
štyri alternativy na riešenie tvaru střechy, od tvaru
chápaného vyslovené barokovo až po tvary klasicistické.
V pravom dolnom rohu signatúra: Michael Martiny i
Búrgerlichech Maurer Meister gereichnet zu Rima Szom-
bat 1818. Biskupský archív v Nitře, N. 1941.
22 Can. Vis. ab a. 1803.
23 Biskupský archív Nitra, N. 1941.
24 Rationes et Errogationes Ecclesiae Vissnyoviensis
(ab a. 1766—1810) vo farskom archíve vo Višňovom.
25 Rationes et Errogationes Ecclesiae Vissnyoviensis
(ab a. 1766—1810) vo farskom archíve vo Višňovom.
26 Rationes et Errogationes Ecclesiae Vissnyoviensis
(ab a. 1766—1810) vo farskom archíve vo Višňovom.
27 Can. Vis. ab a. 1798.
28 Rationes et Errogationes Ecclesiae Vissnyoviensis
(ab a. 1766—1810) vo farskom archíve vo Višňovom.
29 Biskupský archív v Nitře, N. 1941.
30 Rationes et Errogationes Ecclesiae Vissnyoviensis
(ab a. 1766—1810) vo farskom archíve vo Višňovom.
31 Can. Vis. ab a. 1828.
32 Biskupský archív v Nitře, N. 1941.
33 Najstarší historický záznam o Madone sa našiel
v kanonické j vizitách z roku 1674 v biskupskom archíve
v Nitře, kde sa spomína, že socha je na bočnom oltáři,
ale je vo zvláštnej úctě.
34 Pozlátené koruny oboch postáv pochádzajú z roku
1796. Can. Vis. ab a. 1798.
35 Buday J., Pútnické miesto: Višňové. Trenčín 1094.

51