Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

Súčasná Hložníkova knižná grafika sa este
zretelnejšie primkýna k jeho vol’nej grafike a na-
značuje novů syntézu v smere k značnej hyper-
trofii, prerastajúcej do vol’nej skladby foriem a
realit. Prvé náznaky týchto premien sa ohlásili
v Karvašových novelách S námi a proti nám
(1959) a v linorytech k Bednárovmu románu
Cudzí (1960). Toto nové obdobie vystupňovanej
grafičnosti prebiehalo paralelné s tendenciami
vo vol’nej grafike, vyjadrujúcej obavy před zaj-
trajškom v grafických cykloch Atomový teror
(1958), Stroncium 90 (1958) a v iných.
Rozsiahle a mnohotvárné ilustračně dielo Vin-
centa Hložníka, uznávané nielen domácou, ale
aj zahraničnou uměleckou kritikou, je v plnom
rozkvete. Vdaka vzácnej obrazotvornosti a kres-
liarskemu talentu, ako aj studijnou přípravou
a nevšednou húževnatosťou obohatil slovenskú
knižnú grafiku o moderný, expresívne laděný
výraz, který v čierno-bielej technike gravituje
k vol’nej grafike. Svojráznou fantazijnostou a bra-
vúrne ovládanou technikou umocňuje autorové
myšlienky a speje ku kongeniálnemu riešeniu
výtvarného sprevádzania literárnej předlohy.
Osobitne třeba vyzdvihnut kresbu a svojrázne
kompozičně postupy ilustrátora. Pavučinovo jem-
ná kresba, jej súmerná intenzita a chvejivosť je
azda najtypickejším štruktúrnym znakom line-
amentu Hložníkových perokresieb. Tieto formové
znaky si kresba zachovává nielen keď je jediným
nositelem výrazu, ale aj pri kolorovaných ilus-
tráciách.

Nekonvenčně a novátorské sú kompozičně prin-
cipy ilustrátorové. Výjavy komponuje často na
viacplánovej základní a na perspektívnom skra-
covaní, pričom zužitkúva skúsenosti z kinema-
tografie; v prvom pláne předimenzuje detail, zvý-
razňuje ho nadhl’adom alebo podhl'adom a v ďal-
šom pláne ho kompozičně vyvažuje kontrastným
výjavom.
Hložníkov přínos do československej knižnej
kultúry a osobitne do slovenskej knižnej grafiky
má primárný význam. Pod umělcovým vedením
vyrástla najmladšia generácia ilustrátorovi Lebiš,
Brunovský, Bombová, Gergelbvá a další. Táto
generácia už plné zasahuje do súčasnej ilustračněj
tvorby, přistupuje nekonvenčně k literárnej pred-
lohe a snaží sa komplexně riešiť. výtvarnú stránku
knihy v spolupráci s upravovatelům a výtvarným
redaktorom.
Za ilustrácie k Andersenovým Rozprávkám
a k Príbehom z tisíc a jednej noci dostal umelec
na Medzinárodnej výstave knižného umenia v Lip-
sku roku 1959 striebornú medailu. Mimoriadne
priaznivo ohodnotili na tejto výstave Hložníkovu
pedagogickú činnost udělením zlatej medaily Vy-
sokej škole výtvarných umění v Bratislavě so
zvláštnym zretelbm na vystavené práce jeho
žiakov z odboru užitej grafiky.
Ilustračná tvorba Vincenta Hložníka si vyhíbila
svoje riečište v mohutnom toku súčasnej českoslo-
venskej knižnej kultúry a překračuje prvý raz
v skromných dějinách slovenskej knižnej grafiky
- spolu s dielami Trnku, Svolinského, Strnadela,
Hoffmeistra a dalších — hranice republiky.

Niektoré data zo života Vincenta Hložníka

Maliar, grafik a ilustrátor Vincent Hložník sa narodil
22. X. 1919 vo Svederníku pri Žiline.
Po vychodení základných škol v rodnej obci a štyroch
tried reálného gymnázia v Žiline študoval od roku 1937
na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, v oddělení
monumentálně j malby profesora Františka Kyselu.
Absolutorium dostal na tejto škole roku 1942. Samostatné
výstavy mal v Bratislavě (1942. 1943, 1948, 1949 a 1957),
v Žiline (1945), v Budapešti, Székesfehérvári a Szegedíne
(1957), v Kijeve (1958), v Mexiku (1958), vo Varšavě
(1960) a v Káhire (1961). Okrem individuálnych výstav
umelec sa zúčastňuje na výstavách Československého

a Slovenského svazu výtvarných umelcov, usporiadaných
doma i v zahraničí.
Zaslúžilý umelec Vincent Hložník je dvojnásobným
laureátem štátnej ceny a nositelom niekolkých domácích
a zahraničných cien a odmien. Je profesorem a bývalým
rektorom Vysokej školy výtvarných umění v Bratislavě.
Je členom tvořívej skupiny umelcov združenýeh v Sku-
pině 29. augusta. Cesty a studijné pobyty: Taliansko
(1949), Holandsko (1956), Maďarsko, Francúzsko (1957),
Mexiko a SSSR (1958) a Nemecká demokratická repub-
lika (1959). Natrvalo sa usadil v Bratislavě roku 1952.

59