Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 132
DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0146
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
III.

Z dějin výtvarného života v Košiciach
v začiatkoch predmníchovskej ČSR

Eugen Sabol

Poměrně čulý výtvarný život a s ním súvisiaci
aj výstavný ruch, ktorý začal pulzovat v Koši-
ciach hned' v prvom roku po vzniku Ceskosloven-
skej republiky, viedol k tomu, že sa tu čoskoro
prejavili aj snahy po utvoření spolkového centra,
po zorganizovaní umelcov žijúcich v Košiciach.
Tak úmysel založit spolkovú organizáciu v Koši-
ciach, ako aj události, ktoré sa okolo tohto pokusu
udiali, sú odrazom všeobecnej politickej situácie
na Slovensku v prvých rokoch povoj nových,
najmä však v jeho východnej časti a v jej stře-
disku — Košiciach.
Hlavným organizátorům mimoriadne čulého
výtvarného i výstavného života v Košiciach,
vyvíjaného za nových podmienok už od druhej
polovice roku 1919, bol vtedajší riaditeï Výcho-
doslovenského múzea dr. Jozef Polák.
V prvých rokoch republiky v Košiciach žil
a pósobil poměrně velký počet maliarov. K miest-
nym třeba připočítat aj umelcov pochádzajúcich
z ostatných častí Slovenska, predovšetkým umel-
cov maďarskej příslušnosti, ktorí sa tu přechodné
usadili a prečkávali takto obdobie najostrejšieho
teroru v Maďarsku po páde Maďarskej republiky
rád. Sústavný výstavný život sa začal v Košiciach
vy ví jat už od konca roku 1919 a zásluhou kres-
liarskej školy, vedenej od mája 1921 grafikom
Eugenom Krónom, začala tu vyrastať aj nová
generácia maliarov. Pochopitelné, že tento rodiaci
a rozvíjajúci sa výtvarný ruch v meste, ktoré bolo
nedlho predtým jedným z odrazových móstikov
šírenia maďarskej výtvarnej kultúry na území
Slovenska, v nových podmienkach a za daných
predpokladov viedol k tomu, že po určitej konso-

lidácii poměrov sa prejavila snaha dat tomuto
úsiliu pevnejšie základy utvořením spolkovej
organizácie združujúcej tak výtvarníkov, ako aj
historikov a teoretikov umenia. Tento pokus bol
o to pochopitelnější a logickejší, že v tom čase orga-
nizácia tohto druhu na východnom Slovensku
vóbec neexistovala a v ostatných výtvarných
spolkoch slovenských (Spolok slovenských umel-
cov v Martine, Umělecká beseda slovenská v Bra-
tislavě, Jednota výtvarných umelcov Slovenska
v Banskej Bystrici a Umělecký spolok v Brati-
slavě) košickí umělci organizovaní neboli. V Koši-
ciach od konca minulého storočia pósobiaci Ka-
zinczyho kruh, pozdejšie Kazinczyho spoločnosť,
mal pre neschválenie stanov zastavenú činnost,
a tak spoločnosť, ako aj jej výtvarný odbor
začali znovu pósobiť až od decembra 1923.
Prvým pokusom o organizovanie košických
a vóbec východoslovenských umelcov bol úmysel
založit v Košiciach odbočku pražského Syndikátu
výtvarných umelcov československých. Myšlienka
sa zrodila čoskoro po začatí činnosti súkromnej
školy E. Krona a po založení Umeleckej besedy
slovenskej. Dóverníkom zamýšlanej odbočky mal
byť riaditeï múzea dr. Jozef Polák,1 ktorý bol
iniciátorem tejto myšlienky. Ukázalo sa však,
že tento záměr bol z viacerých příčin neuskuteč-
nitelný, a tak sa od jeho realizovania hned upus-
tilo.
Stalo sa tak tým skór, že Syndikát nepřej avil
o vec hlbší záujem, a ani košickí umělci nepova-
žovali tento spósob svojho spolkového organizo-
vania sa za reálny a vyhovujúci. Košická orga-
nizácia mala byť prvou odbočkou Syndikátu na

1 32
loading ...