Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

Od tej doby sa uskutočnila rekonštrukcia cibó-
riového oltára v lapidáriu v Pécsi a bola tak
potvrdená jeho funkcia — v literatúre je známy
pod menom „ludový oltář“ — (népoltár). Je vy-
tvořený jedným polom románskéj krížovej klenby
na štvorcovom pôdoryse a zdobený bohatou,
polychrómo vanou kamenárskou ornamentikou.
Uvádza sa ako dielo lombardskej dielne, pochá-
dzajúcej z Pávie a je datovaný do rokov 1135 —
1145.7
Keď porovnáme s uvedenými príkladmi gotické
priestory v Moste na Ostrove, zdá sa, že nesú
všetky znaky cibóriového oltára:
1. umiestnenie v lodi před stěnou triumfálneho
oblúka,
2. samotné vytvorenie priestoru,
3. pri předpoklade, že pod klenbami stáli oltárne
menzy, nástěnné malby vo výklenkoch tvořili
súčasť oltárov, ako to poznáme pri bočných
oltároch i v iných středověkých kostoloch.
Jediná pochybnost pri určení daných priestorov
za cibóriové oltáře ostává pri otázke, prečo by sa
mal vyskytovat cibóriový oltář v tomto malom
farskom kostole, keď jeho výskyt poznáme v uve-
dených príkladoch zo strednej Európy iba z vel-
kých chrámov?
V případe druhého názoru sa však vynárajú
iné pochybnosti. Móže ist o zvyšky bazilikálnej
dispozície, o zachované prvé polia bočných lodí.
Tento názor by potvrdzovala najma symetričnost
priestorov, ich umiestnenie na dvoch stranách
triumfálneho oblúka. Odporuje mu však celková
dispozícia a chronológia vzniku kostola: ako sme
už spomínali, kostol bol povodně jednoloďový
so štvorcovou svatyňou a jednou západnou vežou

a existoval už před rokom 1315, kým spomínané
gotické priestory sú až z konca 14. storočia. Je
úplné nepravděpodobné, aby do jednoloďového
kostolíka z prechodnej doby vstávali gotickú
bazilikální! dispozíciu. K tomu třeba tiež uviesť,
že rozměry lodě sú 664 m x 12,96 m. O tom, že
póvodná dispozícia kostola je viac ako o sto rokov
staršia od gotických priestorov, svědčí i murivo,
ktoré je tehlové — emplektonové, čo bolo gotic-
kému stavitelství! už cudzie. Pri ukončení go-
tických priestorov zo strany lodě tiež nič nena-
značuje, že by tu bolo bývalo pokračovanie
bočných lodí.
Po uvedených dóvodoch pokládám za pravdě-
podobnější prvý názor, že v Moste na Ostrove
ide o gotické cibóriové oltáře, u nás jediné. V ma-
lom farskom kostole cibóriový oltář sice nemohol
mať ten význam oltára laikov, ako mal vo velkých
katedrálách, ale bol použitý ako typ pri založení
neskorších gotických bočných oltárov v kostole,
pričom neboli narušené jeho hlavné znaky. Pri
rekonštrukcii póvodného stavu som vychádzala
z pravděpodobného póvodného priestoru lodě
s rovným trámovým stropom, pod ktorý boli
vstávané uvedené oltáře.
Aj keď na spomínané cibóriové oltáře upozornil
Ipolyi už v minulom storočí, od tej doby sa v od-
bornej literatúre vóbec nespomínali a nebrali
do úvahy. Pokládám preto za potřebné ich znovu
pripomenúť, aby sa tak doplnila medzera v typo-
logii středověkého oltára na Slovensku. Sú vý-
znamné nielen tým, že sú jediným dokladom
cibóriového oltára u nás, ale i tým, že patria
k prvým vývojovým článkom středověkého oltára
na našom území.

Poznámky

1 Archív bratislavské] kapituly, Capsa 60, fasc. 5, no. 3.
2 Ipolyi Arnold, Csallókoz müemlékei, AK 1859, str.
3 A magyarországi můvészet tôrténete I, Budapest
1956, 36.
4 Czobor Béla, A kozépkori egyházi můvészet kézi-
könyve, Budapest 1875, 115.

5 Czobor Béla, A kozépkori egyházi můvészet kézi-
könyve, Budapest 1875, obraz 116.
• Rados Jenö, Magyar oltárok, Budapest 1938, 29.
7 A Magyarországi můvészet tôrténete I, Budapest 1956,
38;
Dercsényi Dezsö, A pécsi kotár, Bées 1962, 14—15.

139