Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 44
DOI issue: DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0204
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile

10. Ján Jakub Stunder, Podobizen ženy s dietatom v par-
kovom prostředí, okolo 1800, olej.

z niektorých jeho vlastných výrokov, ostávalo
jeho mentalitě cudzie, ideálmi vzdialené. Iste
nebolo náhodné, že tento kultivovaný, literárně
vzdělaný Dán, ktorý svoje volné chvíle trávil
čítáním Lessinga a Klopstocka, vyhladával s ob-
1’ubou skromnejšie protestantské meštianske ovzdu-
šie Spiša, ožívajúce ruchom počiatkov moderného
banského priemyselného podnikania. Je příznačné,
že právě z tohto prostredia si vybral aj družku
svojho života, Alžbětu Adamiovú,33 dcéru zá-
možného levočského obchodníka a patricija.
Podlá záznamu v sobášnej matrike v októbri
1797 bola Stunderovým stálým bydliskom sice
Pešť,34 od počiatku tohto roku nadobudli však
umělcově styky so Slovenskom charakter konti-
nuitného spojenia. Slovensko so svojimi prírod-
nými krásami a svojráznou uměleckou tradíciou
si Stundera napokon natolko podmanilo, že si ho

vyvolil za svoj trvalý domov a pripútal sa k němu
aj z vážkami občianskymi.
O Stunderovom vztahu k Slovensku vela hovoří
napr. zpráva, podlá ktorej roku 1797 maluje ,,ako
prvý známy (t. j. menom — pozn. autorky)
v Tatrách pracujúci umelec“ v Malej Studenej
dolině.35 Je možné, že Stunder už vtedy mal styky
s rodinou spišských Csákyovcov a hostoval azda
v ich loveckom domci, či nimi právě zakladanom
letovisku v Starom Smokovci, budovanom ako
prvé tatranské kúpelné středisko.36
Roku 1797 pracoval Stunder aj na cirkevnej
objednávke. Vyhotovil oltárny obraz pre ev. a. v.
kostol v Spišskéj Novej Vsi s námetom Krista
povzbudzovaného na hoře Olivetskej anjelom —
utešitelom.37 S danou úlohou sa Stunder vyrovnal
v klasičistickej kompozícii, založenej na jednodu-
chej priestorovej diagonále. Obe figúry, situované
do iluzívneho rozplývavého priestoru, přiřadil
k sebe v podstatě aditivně, bez pokusu o navodenie
ich hlbšej spátosti. Ako to kompozícia dokládá,
upustil aj od ďalšieho radu vymožeností a fines
maliarskej kultúry 18. storočia, zrieknuc sa najmá
barokového vnútorného pátosu a napátia. Pri
bližšom skúmaní sa sice ukazuje, že strohost a ply-
nulost rukopisu a faktúry malby nie sú ešte vždy
v klasicistickom zmysle dósledné, farebnú škálu
obrazu přiblížil však umelec už do značnej miery
sýtosti lokálneho tónu, dávajúc iba v ojedinělých
partiách doznievať rezíduám valérového cítenia.
Viac ako konvenčně poňatá postava Kristova pri-
ťahujú na seba pozornost črty tváře anjela, ktoré
už naznačuj ú úsilie přiblížit sa k normám ideálnej
odťažitej krásy, ako ju formulovali Mengs a Win-
ckelmann. Skutočnosť, že obraz bol silným inšpi-
račným zdrojom pre spišských maliarov Jozefa
Czauczika a Jána Jakuba Müllera pri ich spoloč-
nom riešení oltárneho obrazu monumentálnej no-
vostavby ev. a. v. kostola v Košiciach a priamou
předlohou Czauczikovi pre neskoršiu empírovú
variantu určenú pre kostol ev. sboru v Skalníku
pri Rimavskej Sobotě,38 hovoří jasné o jeho po-
sobnosti v spišskom prostředí.
Osobitú kapitolu Stunderových vzťahov k Spišu
představuje kolekcia práč pre spomínanú rodinu
spišských dědičných županov Csákyovcov, pri-
náležiacu k tej relativné pokrokovo orientovanej
vrstvě strednej šlachty Uhorska, ktorá už v po-
meroch přelomu storočia predvídavo využívala
popři feudálnom velkostatkárskom hospodárení aj

44
loading ...