Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 50
DOI issue: DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0210
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
hrimais Báro al, anno 1850 tomes Zar de Csöniöi;
l’crpriuus in Zay-Ug'iwzKŒA.MattisCamerar Condam Miles, n. 1765,+ 1851
FiliicfctriBaro.Zay, ex Anna Maria Couiit: Allersberg. Fater Caroli toniitis ’Zay



15. Ján Jakub Stunder, Podobizeň barona Imricha Zaya,
1807, olej.

16. Ján Jakub Stunder, Podobizeň baronky Marie Zayovej,
rod. Calesiovej, 1807, olej.

dobré reprezentujú druhů, zaujímavejšiu, osobné
akiste viac prežitú stránku umelcovej tvorby. Sú
stroho věcné, bez zvyčajnej živosti koloritu, fareb-
ne, naopak, značné redukované, založené na čierno-
bielom kontraste siluety šiat a světlého inkarnátu,
potažné bieleho nákrčníku. Ich hladká modelácia
je poplatná dobovo determinovanému tvarovému
zjednodušením Obe podobizně — najma však
ženský portrét — postihujú příkladným spósobom
onú protestantskú přísnost a úzkoprsosť, ktorá
charakterizovala nielen příslušníkův duchovného
stavu, ale sprevádzalaakopříznačný javpočiatočný
nástup celého nášho meštianstva.
V linii meštianskeho nazerania sa nesie i vý-
tvarné menej úspěšně zvládnutá Podobizeň dóstoj-
níka v bielej uniforme z rodiny Laubovcov, ktorá
sa svojou provenienciou viaže podlá všetkého
na Spiš.51 So Spišom je spátá, avšak pravděpodobně
v Pešti roku 1803 vznikla Podobizeň kežmarského
rodáka Martina Schwartnera (1759—1823), kon-
rektora kežmarského lýcea a neskór profesora
diplomatiky na peštianskej univerzitě,52 uvádzajúca
nás už samým svojím námetom — spodobením

učenca — do ovzdušia příznačného pre osvietenstvo.
Do meštianskej linie osvietenského klasicizmu
sa začleňujú svojím názorom aj ďalšie Stunderove
práce, ktoré — ako předpokládáme — vznikli
už za umelcovho účinkovania v Banskej Bystrici,
chýrnom banskom středisku Slovenského Rudo-
horia, kde 2. júla 1808 získává Stunder na vlastnú
žiadost aj občianske práva.53 Přesný dátum Stun-
derovho osadenia sa v Banskej Bystrici nie je sice
známy, s prihliadnutím na vtedajšie zvyklosti
a předpisy třeba však předpokládat jeho pobyt
v tomto meste už niekoïko rokov skór. Závěrečná
perioda umelcovho prejavu primkýňa sa teda
k Slovensku ešte bezprostrednejšie.
Bezpečne móžeme Stundera doložit v Banskej
Bystrici k roku 1807. Jeho tamojší pobyt dosvěd-
čuje signatúra už takmer empírovo cítenej, plastic-
ky modelovanej podobizně baronky Márie Zayovej
rod. Calisiovej (1779—1842) z majetku bojnického
múzea — „Stunder pinxit 1807 Neosolii“. Vedno
s pendantnou podobizňou barona Imricha Zaya
táto podobizeň bola súčastou bohatej rodovej galé-
rie Zayovcov v ich zay-uhrovskom sídle. Za Stunde-

st)
loading ...