Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 51
DOI issue: DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0211
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
rovho banskobystrického pobytu bola zrejme na-
malovaná Podobizeň hnúštianskeho zemana Petra
Kubínyiho z roku 1807,54 realizovaná v pevných
tuhých obrysoch, predstavujúca typ příslušníka
majetkovo zvyčajne skromnejšie fundovanej, pre
Slovensko však charakteristickej zemianskej vrstvy.
Rokom 1808 sú datované dnes nezvěstné podo-
bizně (poprsia) manželov Gáboriovcov — Podo-
bizeň Terézie Gáboriovej rod. Leichtovej a jej
mužský pendant, vystavené roku 1921 v Košiciach
na výstave obrazov z majetku košických rodin.55
Nový moment v riešení pozadia portrétu prináša
v tomto pokročilom období Stunderovej umeleckej
aktivity Podobizeň muža z rodiny Benickovcov,56
v ktorej maliar — azda so zámerom navodit
dojem exteriérového situovania modelu — názna-
kom listnatého porastu obmieňa ináč zvyčajne
neutrálně pozadie portrétnej kompozície.
Hranice a možnosti názorového rozpätia Stunde-
rovej neskorej tvorby dokládá Podobizeň Júlie
Benickej rod. Szeleczkej, póvodom pravděpodobně
z tejže rodiny, ktorá sa v porovnaní s predchádza-
júcimi prácami přibližuje očividné bezprostrednej-
šiemu, realistickejšiemu podaniu. Charakterizácia
spodobnenej — vidieckej zemianky středných ro-
kov odetej přitom „stavu primerane“ do módné
přistřihnutých šiat s empírovým driekom a jed-
noduchého bieleho čepca prizdobeného jemnou
zelenou čipkovinou a trsom zlatistých kvetov —
je prirodzenejšia. Až na detail očú umelec tu
upúšťa od štylizácie tváře. Farebnosť obrazu je
decentná a přitom pósobivá najmä v kombinácii
ružovkastých a zelenkastých tónov.
V tomto zmysle možno hovořit aj o Podobizni
potučnejšieho muža s bokombradami57 a o Podo-
bizni Johany Prónayovej rod. Telekiovej, manželky
Alexandra Prónayho.58 Obe tieto podobizně —
mužská v čiernobielych, avšak valérovo poměrně
bohatých akordoch, ženská v hnedastých tónoch —
ukazujú nielen na živšiu charakteristiku, ale opä-
tovne aj na uvolněnější rukopis. Preexponovaná
plastičnosť modelácie je na nich stlmená, a vďaka is-
tému angažovaniu světelných účinkov charakterizu-
je ich, naopak, nezvyčajne mákké, malebné podanie.
Tri Stunderove doposial’ neznáme portréty, ktoré
sa nám podařilo identifikovat v zbierkach bansko-
bystrického múzea — Podobizeň neznámého sta-
rého muža v modrej šnurovanej mentieke, Podo-
bizeň Michala Rárusa, neskoršieho banskobystric-
kého meštanostu a Podobizeň jeho tety Janky

Hlivayovej59 — domnienku o poměrně širokom
registri umelcovho názorového a výrazového roz-
pätia len potvrdzujú.
Dnes značné poškodená Podobizeň neznámého
starého muža v modrej šnurovanej mentieke sa
radí k Stunderovým konvenčnějším prácam, před-
stavuje ukážku bežnej klasicistickej portrétnej
kompozície. Dva dálšie spomínané portréty —
najma ženská podobizeň — sú však vynikajúcou
ukážkou Stunderovho portrétneho umenia. Pokým
Podobizeň Michala Rárusa v pojednaní o poznanie
tuhšia a viazanejšia nadväzuje skór na výdobytky
tvořivého obdobia Podobizně mladého muža v prúž-
kovanej veste, Podobizeň Janky Hlivayovej je
logickým vývinovým článkom umelcovej závereč-
nej tvorby, javiacej čoraz vačší zmysel pre hodnoty
psychologické. Teplá, hnedosivá tónina obrazu
navodzuje intimně ovzdušie a hrejivú harmoniu.
Je až překvapivé, s akým porozuměním tlmočí
Stunder vnútorne bohatú citovost, súčasne však
akýsi trpitelský výraz starnúcej ženy. Zmysel pre
precítenú psychológiu a maliarsky vytříbený před-
nes dokladajú v Podobizni Janky Hlivayovej dielo
pozoruhodných kvalit.
K Stunderovým neznámým, v literatúre neu-
vádzaným prácam patří aj Podobizeň dámy v čep-
ci, přechovávaná dnes v súkromnom majetku
v Košiciach,60 malovaná v kultivovanej tlmenej
farebnej tónině.
S pósobením v Banskéj Bystrici a jej okolí
súviseli nepochybné aj dnes už nezvěstné tri
portréty, spodobujúce podlá J. Bayera příslušníkův
istej nemenovanej a ani ináč bližšie neopísanej
breznianskej patricijskej rodiny.61
Předčasná smrť roku 1811,62 ako dósledok zá-
chvatu „zhubnej zimnice“, zastihuje teda umelca
podlá všetkého ešte tvořivé sviežeho, krátko po
novom pracovnom vypatí, spoj enom v portrétnej
tvorbě s úsilím o prehíbenejšiu charakteristiku
a o syntézu kresebného klasicizmu s maliarsky
uvolněnějším poňatím.
Stunderovou poslednou identifikovanou, presne
datovanou prácou je Podobizeň neznámého zemana
z roku 1810, získaná Slovenskou národnou galériou
v Bratislavě zo súkromného majetku. Je to práca
hladko modelovaná, pojednaná opät v splývavom
rukopise, len na bielom nákrčníku, viditelnom
v rozovrení čiernej, zlatom šnurovanej mentieky
hrubšie im pastovaná. Charakterizačne patří k Stun-
derovým pútavým podobizniam. Podobné ako

51
loading ...