Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1.1967

Page: 57
DOI issue: DOI article: DOI article: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1967/0217
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
zomr. 30. 6. 1857 tamže) a Jána Rombauera
(nar. 28. 5. 1782 v Levoči, zomr. 12. 2. 1849 v Pre-
šove). Dielo oboch týchto umelcov je významným
ohnivkom vo vývoji novodobého slovenského ume-
nia. Jozef Czauczik preprezentuje v ňom líniu
upínajúcu sa k stredoeurópskej — v prvej polovici
19. storočia tak premenlivej — slohovosti, pokým
Rombauer sprostredkúva niektoré vplyvy a názory
ruskej maliarskej školy. U Czauczika nachádzame
stopy Stunderovho vplyvu predovšetkým na jeho
raných prácach, pochádzajúcich z obdobia před
viedenskými štúdiami a z obdobia následuj úceho
bezprostredne po nich. Kol’ko vďačil Czauczik

za svoju prvotnú maliarsku erudíciu domácemu
Jozefovi Lerchovi75 a do akej miery sa na jeho
maliarskej predpríprave podielal Stunder, nemož-
no zatial’ — pokial’ Lerchovo dielo nebude v širšom
rozsahu zistené a podrobnejšie preskúmané —
presnejšie ustálit. O Stunderovom vplyve hovoria
však poměrně presvedčivo miniatúrne podobizně
umělcových rodičov, Krištofa a Alžběty Czauczi-
kovcov z roku 1803, ktoré sú svojou nie běžnou
technikou (olej na plátně) i poňatím příbuzné
Stunderovmu miniatúrnemu autoportrétu a pen-
dantnej podobizni jeho manželky. Spósob podania
Czauczikových miniatúr je, pravda, technicky

22. Ján Jakub Stunder, Po-
dobizeň Johany Prána -
yovej, rod. Telekiovej,
okolo 1808, olej.


57
loading ...