Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

1944). V rozpäti dvoch diel bol do výstavného
súboru začleněný aj Francis Montanier (*1895).
Jeho Žena s kozou hádám až příliš okato naznačo-
vala, že kedysi bol zajatcom oslnivého příkladu
Picassovho; v dalšej fáze svojho vývinu prešiel
do okruhu umenia nezobrazujúceho, priëom sa
sústreduje na problém farby, čiary a najmä plochy,
ktorú prelamuje do priestoru sa ohýbajúcimi a klo-
niacimi útvarmi (Allegria, 1963). Abstrakcionistic-
ká geometrizujúca výtvarnost Guya Van Veldeho
sa nám i pri všetkej světlosti a až ženskej noblese
viděla predsa len ako příliš samoúčelná.
Prejavom spola geometrické j a spola volnej
abstrakcie je aj staršie plátno Sergej a Poliakoffa
(*1906) Kompozícia (1946), pripomínajúca sa naj-
mä příjemným, pósobivým usporiadaním farebného

povrchu, malovaného lazúrami; častou svojich
tvarových vlastností sa asociuje s Légerom, kým
koloritom trochu vzdialenejšie s Kandiským z po-
lovice dvadsiatych rokov.
Abstraktný geometrizmus či konštruktivizmus,
ktorý spočiatku úplné ovládal pole francúzskej
maliarskej abstrakcie, vyvolal čoskoro reakciu pod-
nietenú lyrickými i expresívnymi impulzmi. Mnohé
z nich sa chápu raz ako emanácia alebo erupcia
ducha, inokedy ako nějaká kozmicko-seizmická
funkcia, alebo ako sebauskutočnenie atď. Ako
vidieť, ide o prúd vyslovené romantickej inšpirácie.
Vo Francúzsku sa táto vetva abstraktného maliar-
skeho prejavu nazýva tachizmom. Je to malbvanie
v neviazaných skvrnách a ťahoch, ktoré majú
působit nesprostredkovane, priamo, bez akéhokol’-

J. Bazaine, Krajina, 1942.


129