Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1.1967)

O. Debré, Dve modré, 1965.

totožnosti. Plátnom Čo připadlo ohňů (1962)
Bryen rozvij a silu svojej abstrakcie už na iný
spósob, ktorým sa priraďuje skór k lyricky na-
zeravému spósobu, aký sme opísali v súvislosti
napr. s Rakinom. Bryen je v obidvoch polohách
dósledným abstrakcionistom.
Nespornou výtvarnou kultúrou, zručné realizo-
vanou v oslnivých explóziách delikátnych fareb-
ných harmonií sa vyznačuje Maurice Sarthou
(*1911). Informálny abstrakcionizmus jeho obrazu
Požiar I (1963) je podčiarknutý zvláštnym vedením
štetca, ktorý sa rozbieha do gest širokého roz-
machu — ale to je už ďalšia modifikácia abstrak-
cionizmu. Jazero v Camargue od toho istého
autora, stvárnené s nemalou evokačnou silou v zla-
tistom jednotiacom tóne, sprítomňuje umelcov
pravděpodobně reálny prírodný světelný zážitok
a je len ďalšou ukážkou prešmykov mnohých
zo súčasných francúzskych abstrakcionistov z ra-

dikálnej nepredmetnosti do figuratívnej predmet-
nosti.
Cestové maliarstvo alebo maliarstvo v pohybe,
ako sa tiež nazýva, je výtvarný přejav poňatý
ako bezprostředný vitálny akt, ktorý sa odohráva
samým pohybom malebného výkonu, resp. jeho
stopou. Je to teda radikálně informálny směr,
založený na osamostatnění aktu malovania. Auto-
matizmus a absolútna uvolněnost, resp. povolnosť
gesta, ktorá sa tu předpokládá, zbližuje túto
orientáciu s niektorými z mechanizmov surrealiz-
mu.
Z tejto názorovej vrstvy je najstarší Gérard
Schneider (*1896), uvedený k nám dvorná prácami,
z ktorých vyslovené nepútavé Skaly (1936) do-

P. Charbonnier, Visutý most, 1954.


136