pisom, utvárajúcim niekoïko trsov ladné přehnu-
tých a zo stratena do stratena směruj úcich
psychogramov, z ktorých sa niektoré okrem toho
ešte aj prudko pretínajú. Je to meditatívny přejav
založený na ontologizovaní vnútorného, intuitiv-
ného zážitku akejsi kozmickej funkcie. Hartung
je maliarom německého póvodu, ktorý bojoval
v radoch francúzskych osloboditelských vojsk
a v bojoch proti hitlerovcom stratil nohu.
Aj Jean Bertholle (*1909) je poměrně osamělým
javom. Jeho obraz Kopija (1962) vznikol akoby
interferenciou konceptu orficko-kaligrafického s fu-
turisticko-pohybovým. Výsledkom je zaujímavá
sférická symfónia, naplněná pohybom a systémom.
Nemožno nám nespomenúť ani Zdenku Dathei-
lovú, vo Francúzsku naturalizovanú maliarku čes-
kého póvodu, ktorá před výše tridsiatimi rokmi
spolupracovala so scénografiou Slovenského ná-
rodného divadla v Bratislavě. Datheilová reprezen-
tuje abstrakcionistický názor, ktorý vyrastá vidi-
telné zo surrealizmu. Jej plátno Brocéliande je
naplněné množstvom variácií rozličných bludisko-
vých zauzlenín. Ide o kultivovanú malbu, ktorá

však na nás pósobila, pravdu povediac, skór doj-
mom německým ako francúzskym.
VI
Referát o nefiguratívnej časti expozície zakl’u-
čujeme v bode, v ktorom třeba povedať, že nie
nevýznamná část súčasných francúzskych ab-
straktných maliarov nielenže mimo volné osciluje
medzi bezpredmetnosťou a predmetnosťou, ale
priam programové vylil’adáva a nadvážu je nové
a nové vztahy k mimoobrazovej skutočnosti. Jed-
nou z hlavných příčin je zaiste snaha o obnovenie,
resp. o nadviazanie novej komunikatívnosti medzi
subjektom a spoločnosťou, a sčasti je to, možno,
aj reakcia na jalovosť niektorých poloh abstrakt-
ného prejavu, najma váčšiny dekorativně oriento-
vané j produkcie.
Sme tak svedkami narastania poměrně širokého
prúdu novej, predmetne interpretujúcej figurácie.
Jej podstatou je syntéza spôsobov a ziskov ab-
straktného umenia s metodami a výdobytkami

A. Manessier, Krajina so zvonicou, 1944.


143