Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 16
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0022
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
umocněný ešte dost’ dóležitým miestom bratislavského
halového trojlodia v umeleckom vývoji stredo-východ-
nej Európy. Ciastočne nové, od maďarskej literatúry
odlišné situovanie a vročenie portálu a jeho nadradené-
ho architektonického rámca, prehodnotenie stavebno-
historických okolností jeho genézy, štýlových predpo-
kladov, morfologicko-formálnej a ikonografickej strán-
ky, snáď portál v tomto příspěvku konkrétnejšie začle-
nia do zložito přepletených vzťahov stredoeurópskeho
uměleckého diania 2. štvrtiny 14. storočia. Z tesnejšieho
spojenia s ním vyplývajúce ranejšie datovanie brati-
slavského portálu povedie potom k hypotetickému
zornému uhlu pohïadu, sčasti odlišnému od doterajšie-
ho bádania. V dósledku toho sa takisto bude problema-
tizovať ustálené miesto bratislavského halového chrá-
mu, aké mu v tradičnom kontexte umenia Uhorska 2.
polovice 14. storočia prisúdili maďarskí historici
umenia.11
Vcelku sa však dá povedať, že umeleckohistorická
literatúra, predovšetkým maďarská, sa bratislavskému
portálu a najmä jeho reliéfnej výzdobě venuje zváčša
len zběžně, i keď ho ako důležité dielo nezabúda
spomenúť v žiadnej zo svojich prehladných štúdií, či
v rámci svojich syntetizujúcich umeleckohistorických
publikácií. Stručnost’, povrchnost’ zaujatia má akiste aj
tú příčinu, že maďarskí i naši umenovedci majú
oddávna k dispozícii důsledné pozitivistické spracova-
nie bratislavského portálu z pera maďarského, z vý-
chodného Slovenska pochádzajúceho priekopníka
uhorskej umenovedy Imre Henszlmanna, ku ktorému
zdanlivo niet čo dodat’. Henszlmann portál správné,
i keď len přibližné datoval 14. storočím a docenil ho tak
ako sa patří vo svojom vari najvýznamnejšom knižnom
diele o gotických uměleckých pamiatkach Uhorska,
ktoré skutočne dodnes nestráca ako prameň poznatkov
svoju aktuálnost’. Portál sa mu v rámci bratislavského
dómu stal sám osebe predmetom sústredeného popisné-
ho záujmu, v hraniciach súvekých možností vyčerpáva-
júco dokumentujúceho predovšetkým jeho vonkajškovú
podobu.12
V nasledujúcom, výše storočnom toku maďarskej
umeleckohistorickej spisby sa potom tieto poznatky
obohatili len nepatrné. Išlo predovšetkým o korekcie
súvisiace s upřesňováním štýlových filiácií a datovania,
za pomoci ktorých sa naj starší portál bratislavského
dómu stával predovšetkým dokladom, či jedným z ar-
gumentov globálnej centralistickej představy umělec-
kého obrazu Uhorska v 14. storočí, založenej na

etatistickej premise identity dějin umenia s dějinami
štátu a zdůrazňujúcej sprostredkujúcu úlohu štátnomo-
cenského centra pre celú krajinu.13 Spolu s kryštalizova-
ním nových pohl’adov na vývin středověkého umenia
Uhorska, idúcim ruka v ruke s přeměnami koncepcií
a metodických prístupov, sa aj bratislavský portál
v maďarských prácach zaradoval do meniaceho sa,
rozličné štrukturovaného, vždy však celoštátne podmie-
ňovaného uhorského uměleckého celku.14 Ako ukázal
Ján Bakoš, sprvu sa táto etatická doktrína — z maďar-
ského hl’adiska prirodzená a pochopitelná — stále
váčšmi upevňovala poukazmi na jednotu celouhorské-
ho pamiatkového materiálu, na primárné väzby regio-
nálnych okruhov k budínskemu, alebo k inému stredo-
uhorskému (maďarskému) centru, aby sa zasa neskůr
v súvislosti s objektivnějšími vědeckými prístupmi
naopak v svojej konzistencii uvolňovala postupné
odkrývanými nezávislými väzbami a samostatnými
interakciami „okrajových“ oblastí a ich městských
stredísk so širším stredoeurópskym rámcom.b
Halovú přestavbu bratislavského dómu s jeho prvot-
ným reliéfnym portálom situoval však konkrétnejšie do
kontextu uhorského středověkého umenia, a sice do
obdobia 2. polovice, resp. do konca 14. storočia až
v polovici pät’desiatych rokov László Gerevich.16 Vy-
chádzajúc z téz o primárnom význame dvora a dvorsko-
feudálneho štýlu pre městské prostredie a o iniciátorskej
prioritě budínskej stavebnej huty v Uhorsku ako jednej
z najpokročilejších už od 13. storočia, bratislavský reliéf
portálu i hlavný bratislavský chrám nepriamo podřadil
— ich datováním a začleněním za hlavné budínske
pamiatky — predovšetkým rovnako halovo přestavova-
nému farskému kostolu Blahoslavenej P. Márie na
Budíne s jeho juhozápadným, spolu s kostolom regoti-
záciou značné znehodnoteným portálom. Fragmentár-
ny reliéfny tympanon budínskeho portálu s výjavom
Smrti P. Márie označil Gerevich — napriek jeho zjavne
nižším kvalitám v porovnaní s bratislavským tympanó-
nom — za najvýznamnejšie kameňosochárske dielo 14.
storočia v Uhorsku a pripísal ho spolu s přestavbou
kamenárskemu majstrovi Jánovi, autorovi královskej
kaplnky budínskeho hradu, čím budínsky kostol pria-
mo začlenil do dvorského tvořivého okruhu.17
Logika vzťahu závislosti periférneho města štátu od
hlavného města — sídla královskej moci — sa tu však
znásobené petrifikovala nielen asociáciou dvorská halo-
vá stavba v Budíne — halová stavba v Bratislavě, ale aj
nepriamym poukázáním na typologickú příbuznost’,

16
loading ...