~~ objektom hlbšieho citového přežitku, prostriedkom
osobnej účasti a stotožnenia sa individua s utrpením.
Očividné nadviazala na naturalistické mystické kruci-
fixy, rozšířené v strednej Europe v 1. polovici 14.
storočia. Na rozdiel od nich je sice drásavosť Kristovho
utrpenia na bratislavskom reliéfe stlmená a expresivita
zmiernená, na druhej straně predsa len prispieva
k umocneniu emotívnosti proporčná nevyváženosť
zhrubnutého Kristovho korpusu s neprimerane velkou
hlavou a krátkými končatinami. Prsty Kristových rúk
i noh stuhli v smrtelnom křči a výraz stupňuje aj
neorganicky sa rozširujúci, amorfný zavalitý trup.
Schematicky naznačené rebrá sú na pravom boku
přeražené hlbokou ranou s vyvretými plasticky podaný-
mi prameňmi zrazenej krvi. Vejárovito sa rozvětvuje do
náznaku mystického kvetu z akýchsi klíčiacich kláskov
a poukazuje na životodarnú krvavú oběť Krista ako
vinného kra či ako eucharistického chleba.39a Objem
hlavy zváčšujú až na nevierohodnú mieru husté prúto-
vité vlasy, pripomínajúce nedbanlivo nasadenú paroch-
ňu, stiahnutú nad čelom hrubým povrázkom. Najmä
skrutkovito sa stáčajúci postranný prameň vlasov,
padajúci na 1’avé plece, je stvárnený s takou nadsádz-
kou, aká sa len ťažko dá zdóvodniť samým rustikalizu-
júcim prístupom. Išlo tu akiste o záměrné zveličenie
súvisiace s nějakou konkrétnou myšlienkovou väzbou,
ktorej konkrétnější obsah mi však zatial’ uniká.40
Mystické krucifixy připomíná aj sám typ kríža
s mierne nahor vychýlenými ramenami, podopretými
na okrajoch dlaňami Boha Otca. Akoby ich zospodu
rozpriahnutými rukami — opretými lakťami o stehná
— nielen pridržiaval a svojím lonom poskytoval záštitu
mrtvému Synovi, ale sám sa zúčastňoval — svojou
mysterióznou duchovnou silou — na vykupitelskom
diele. Kříž, ktorého zvislé brvno sa naspodku o nič
neopiera, volné visí v Božích rukách a pod váhou
Kristovho korpusu sa mierne prehýba v svojich vodo-
rovných ramenách, či vykrivuje do náznaku vidlicové-
ho tvaru. Zvyčajný brvnový kříž je tak zachytený
v štádiu premeny na větvový alebo vidlicový typ kríža
(Astkreuz, Gabelkreuz) znamenajúci metaforu stromu
oťaženého Kristovým telom ako plodom najvzácnej-
ším.41 Podobné stromovité kříže, zváčša však ešte
váčšmi připodobněné konárom životaschopného, zele-
ného a rozpučaného stromu, bývali neodlučnou súčas-
ťou spomínaných mystických krucifixov. Znamenali
myšlienkovú narážku na rajský Strom života, ktorým sa
Ukřižovaný — plod nového života — začleňoval do
symbolicky zretelnej súvislosti svojho vykupitelského
poslania.42
V súhre s duchovnou energiou hlavného protagonis-
tu deja, ovládajúceho mierkovo i významovo celý
tympanon a dodávajúceho mu celkovú psycho-fyzickú
harmoniu a vznešenú ceremoniálnu sviatočnosť, sa tak
vnáša do statického figurálneho zoskupenia v zvislej
stredovej osi určitý dynamizujúci prvok vnútorného
nepokoja. Umocňuje ho aj holubica Ducha svátého,
zachytená nad hlavou Boha Otca43 v strmhlavom
vertikálnom lete či páde, so symetricky rozprestretými
křidlami. Dojem prudkého pádu z nebeských výšok
lomeného záklenku stupňujú vertikály napriahnutých
nožičiek i narovnaný stiahnutý chvost medzi nimi.
Vtáčia figúrka holubice, sčasti pokrytá pravidelné
rozloženým, drobnopisne Stylizovaným peřím, je vkom-
ponovaná do geometrického rámca rovnostranného
trojuholníka obráteného vrcholom nadol a připomíná
zhora vystrelenú šípku, ktorá svojím hrotom tvořeným
zobákom vtáka přesahuje okraj Božej glorioly — nim-
busu so vpísaným gréckym krížom.
Spolu so strmo lomenými, mnohonásobné sa opaku-
júcimi oblúkmi archivolty, zlievajúcimi sa do zhuštěné-
ho grafického rytmusu nahor vystrelújúcich čiar, pri-
spieva i rastlinný prvok k dynamizácii a k uvolneniu
celkovému dojmu výjavu — vo figurálnej zložke tak
trochu toporného a meravého — i k prehlbeniu jeho
výrazu. Rozochvieva dějové silokrivky a rozdúchava
iskru vnútorného života, oslabuje svojou subtilnou
labilitou znehybnenú napátosť božského majestátu
i odmeranú přísnost’ jeho neosobného pohfadu — pono-
řeného do nekonečných dialbk univerza, rozněcuje jeho
vnútornú emotivitu a výrazovú silu, členité, s takmer
kovovo ostrou precíznosťou vykrojené a obojstranne sa
doširoka rozvětvuj úce svieže listové rozviliny s plastic-
kým středovým žilkováním na povrchu sa odvíjajú
z nakloněných okrajov lomeného oblúka a husto
vyplňajú prázdné plochy tympanónového póla medzi
figúrkami anjelov a symbolických zvieracích doplnkov.
Nesiahajú však až k osovému trojjedinému protagonis-
tovi deja, ktorý je tak vyčleněný zo svojho okolia úzkým
pásom prázdného priestoru. V mierne přehnutých
rytmických křivkách — analogických súvekým volným,
zváčša stojacím mariánským plastikám s Ježiškom — sa
esovkovito vytáčajú smerom nahor. Dojem naturálnej
vitality přitom ešte váčšmi stupňujú kolísavo zvlněné,
trojité listové výběžky na koncoch trojdielne rozvětve-
ných rozvilín.
23
osobnej účasti a stotožnenia sa individua s utrpením.
Očividné nadviazala na naturalistické mystické kruci-
fixy, rozšířené v strednej Europe v 1. polovici 14.
storočia. Na rozdiel od nich je sice drásavosť Kristovho
utrpenia na bratislavskom reliéfe stlmená a expresivita
zmiernená, na druhej straně predsa len prispieva
k umocneniu emotívnosti proporčná nevyváženosť
zhrubnutého Kristovho korpusu s neprimerane velkou
hlavou a krátkými končatinami. Prsty Kristových rúk
i noh stuhli v smrtelnom křči a výraz stupňuje aj
neorganicky sa rozširujúci, amorfný zavalitý trup.
Schematicky naznačené rebrá sú na pravom boku
přeražené hlbokou ranou s vyvretými plasticky podaný-
mi prameňmi zrazenej krvi. Vejárovito sa rozvětvuje do
náznaku mystického kvetu z akýchsi klíčiacich kláskov
a poukazuje na životodarnú krvavú oběť Krista ako
vinného kra či ako eucharistického chleba.39a Objem
hlavy zváčšujú až na nevierohodnú mieru husté prúto-
vité vlasy, pripomínajúce nedbanlivo nasadenú paroch-
ňu, stiahnutú nad čelom hrubým povrázkom. Najmä
skrutkovito sa stáčajúci postranný prameň vlasov,
padajúci na 1’avé plece, je stvárnený s takou nadsádz-
kou, aká sa len ťažko dá zdóvodniť samým rustikalizu-
júcim prístupom. Išlo tu akiste o záměrné zveličenie
súvisiace s nějakou konkrétnou myšlienkovou väzbou,
ktorej konkrétnější obsah mi však zatial’ uniká.40
Mystické krucifixy připomíná aj sám typ kríža
s mierne nahor vychýlenými ramenami, podopretými
na okrajoch dlaňami Boha Otca. Akoby ich zospodu
rozpriahnutými rukami — opretými lakťami o stehná
— nielen pridržiaval a svojím lonom poskytoval záštitu
mrtvému Synovi, ale sám sa zúčastňoval — svojou
mysterióznou duchovnou silou — na vykupitelskom
diele. Kříž, ktorého zvislé brvno sa naspodku o nič
neopiera, volné visí v Božích rukách a pod váhou
Kristovho korpusu sa mierne prehýba v svojich vodo-
rovných ramenách, či vykrivuje do náznaku vidlicové-
ho tvaru. Zvyčajný brvnový kříž je tak zachytený
v štádiu premeny na větvový alebo vidlicový typ kríža
(Astkreuz, Gabelkreuz) znamenajúci metaforu stromu
oťaženého Kristovým telom ako plodom najvzácnej-
ším.41 Podobné stromovité kříže, zváčša však ešte
váčšmi připodobněné konárom životaschopného, zele-
ného a rozpučaného stromu, bývali neodlučnou súčas-
ťou spomínaných mystických krucifixov. Znamenali
myšlienkovú narážku na rajský Strom života, ktorým sa
Ukřižovaný — plod nového života — začleňoval do
symbolicky zretelnej súvislosti svojho vykupitelského
poslania.42
V súhre s duchovnou energiou hlavného protagonis-
tu deja, ovládajúceho mierkovo i významovo celý
tympanon a dodávajúceho mu celkovú psycho-fyzickú
harmoniu a vznešenú ceremoniálnu sviatočnosť, sa tak
vnáša do statického figurálneho zoskupenia v zvislej
stredovej osi určitý dynamizujúci prvok vnútorného
nepokoja. Umocňuje ho aj holubica Ducha svátého,
zachytená nad hlavou Boha Otca43 v strmhlavom
vertikálnom lete či páde, so symetricky rozprestretými
křidlami. Dojem prudkého pádu z nebeských výšok
lomeného záklenku stupňujú vertikály napriahnutých
nožičiek i narovnaný stiahnutý chvost medzi nimi.
Vtáčia figúrka holubice, sčasti pokrytá pravidelné
rozloženým, drobnopisne Stylizovaným peřím, je vkom-
ponovaná do geometrického rámca rovnostranného
trojuholníka obráteného vrcholom nadol a připomíná
zhora vystrelenú šípku, ktorá svojím hrotom tvořeným
zobákom vtáka přesahuje okraj Božej glorioly — nim-
busu so vpísaným gréckym krížom.
Spolu so strmo lomenými, mnohonásobné sa opaku-
júcimi oblúkmi archivolty, zlievajúcimi sa do zhuštěné-
ho grafického rytmusu nahor vystrelújúcich čiar, pri-
spieva i rastlinný prvok k dynamizácii a k uvolneniu
celkovému dojmu výjavu — vo figurálnej zložke tak
trochu toporného a meravého — i k prehlbeniu jeho
výrazu. Rozochvieva dějové silokrivky a rozdúchava
iskru vnútorného života, oslabuje svojou subtilnou
labilitou znehybnenú napátosť božského majestátu
i odmeranú přísnost’ jeho neosobného pohfadu — pono-
řeného do nekonečných dialbk univerza, rozněcuje jeho
vnútornú emotivitu a výrazovú silu, členité, s takmer
kovovo ostrou precíznosťou vykrojené a obojstranne sa
doširoka rozvětvuj úce svieže listové rozviliny s plastic-
kým středovým žilkováním na povrchu sa odvíjajú
z nakloněných okrajov lomeného oblúka a husto
vyplňajú prázdné plochy tympanónového póla medzi
figúrkami anjelov a symbolických zvieracích doplnkov.
Nesiahajú však až k osovému trojjedinému protagonis-
tovi deja, ktorý je tak vyčleněný zo svojho okolia úzkým
pásom prázdného priestoru. V mierne přehnutých
rytmických křivkách — analogických súvekým volným,
zváčša stojacím mariánským plastikám s Ježiškom — sa
esovkovito vytáčajú smerom nahor. Dojem naturálnej
vitality přitom ešte váčšmi stupňujú kolísavo zvlněné,
trojité listové výběžky na koncoch trojdielne rozvětve-
ných rozvilín.
23