Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 1991

Page: 26
DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1991/0032
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
najvýznamnejších plastik, ktoré pře vežu vytvořili:
Majstra prorokov přeměňovali na Majstra Márie
a Majstra apoštolov na Majstra Krista.32
Bratislavský reliéf je relativné bližší, ako to postrehol
už Ernó Marosi, právě prvému z nich, ktorý zastupuje
staršiu vrstvu rottweilského štýlu a ktorého rottweilské
plastiky — zváčša proroci — vznikli už okolo roku 1340.
Napriek mnohým evidentným příbuzným znakom však
možno vidieť spolu s Marosim medzi figurálnym
reliéfom bratislavského tympanonu a prorokmi z Rott-
weilu natol’ko nápadné a závažné rozdiely, že nie sme
v žiadnom případe oprávnění předpokládat’ medzi
Rottweilom a Bratislavou ani priamu, ani sprostredko-
vanú súvislosť. Proporčný kánon bratislavských figúr
nie je zdaleka taký stíhly, nepôsobia natol’ko vyziabnu-
to a ich plecia nie sú do takej miery potlačené a spustené
ako pri rottweilských prorokoch. Naprosto odlišné je
predovšetkým ponímanie hláv, ktoré sú v Bratislavě
omnoho váčšie v pomere k rozložitejšiemu tělu, výraz
súmerných tváří je zdržanlivejší, vyumelkovanejší,
menej zasiahnutý duševným pohnutím. Traktovanie
účesov je usporiadanejšie, vlniace sa kl’ukatky vlasov
majú abstraktnější, dekoratívnym zámerom váčšmi
poznačený manierizujúci charakter, ktorého výrazom
je i vertikálny duktus lineárnych drapérií a ostrých
vegetabilných silokriviek. Všetkými týmito a ešte mno-
hými inými príznakmi sa bratislavský reliéf skór
přičleňuje k sochárstvu bližších okolitých oblastí Hor-
ného a Dolného Rakúska, Burgenlandu, Čiech a Mora-
vy, kde došlo k tvořívej absorpcii rottweilského štýlu
a k jeho obohateniu novými tendenciami. Reliéf je
svedectvom příslušnosti umenia Bratislavy před polovi-
cou 14. storočia do zložitých súradníc umeleckej tvorby
pospletaných medzi týmito oblasťami a ich tvořivými
centrami, medzi ktoré sa Bratislava ako hraničně město
na západnom pomedzí Uhorského štátu — podobné ako
Sopron (Odenburg) — zaradovala.
Štýl bratislavského tympanonu a jeho zvieracie
ikonografické doplňky nie sú predovšetkým vel’mi
vzdialené od uměleckého prostredia susednej Viedne
na čele s kameňosochárskou výzdobou tzv. albertínske-
ho halového chóru viedenského dómu, budovaného
z kniežacej iniciativy od začiatku 14. storočia a vysväte-
ného roku 1340.33 Ide o formálno-štýlové súvislosti

P. Mária Ochrankyňa zo severného chóru viedenského dómu. 1330—1340. Repro
T. Leixneřová


26
loading ...