Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

manie sv. Trojice, resp. jej milostného variantu, sa
potom ojedinele uplatňovalo po celé 15. storočie, aby
nakoniec završilo svoj vývoj na prahu novověku v malo-
vaných meštianskych epitafech.91
Reálna a symbolická forma reliéfu Trónu milosti na
bratislavskom portáli sa však nevyčerpávala v samej
funkcii sprievodnej kulisy súdnych konaní. Fungovanie
figurálneho tympanonu ako reliéfneho obrazu — zasa-
deného do lomeného, lineárně multiplikovaného archi-
tektonicko-tvaroslovného rámca s baldachýnovými
plastikami — sa rovnako neobmedzovalo len na symbo-
licko-ilustratívnu úlohu akéhosi vyvýšeného panelu,
nasměrovaného k vstupujúcim uživatelem sakrálneho
vnútrajška a slúžiaceho na ich zbežnú obsahovo-du-
chovnú přípravu a poučenie. Bratislavský reliéf akiste
zároveň představoval skutočný obrazový objekt sám
osebe a pre seba, opticky jasné vymedzené, uzavreté
a do značnej miery zo svojho okolia vyčleněné dielo.
Ako samostatný artefakt, i keď nepřenosný a fixovaný
na priestorový obal architektúry, bolo analogicky
k devočným pašiovým tabulovým obrazom obdarované
mocou emotívno-psychického pósobenia. Reliéfny
obraz bratislavského štítového pol’a mal takisto schop-
nosti naliehavo zasahovať duševný svět súvekého stře-
dověkého diváka, dojímat’ ho, oslovovat’ jeho vnútro
a podněcovat’ představy o vlastnom bytí. Zvnútorňoval
tajomstvo o sv. Trojici a přibližoval ho k náboženskému
zažívaniu středověkého člověka, ktorý tak vstupoval do
bezprostředného vztahu k Bohu. Napínal vněmový
aparát príchodzích, aby ho vzápátí uvolňoval sugesciou
účasti na mystériu vykúpenia a nádeje na obstátie
v konečnom účtovaní.92
Ako adresát křesťanského strachu splňala ústredná
skupina milostivej sv. Trojice rolu sudcu i obhájců

1 Umenovedná literatûra sa doteraz sústredila predovšetkým na
stavebno-umelecký vývoj bratislavského dómu v 15. storočí. Proble-
matike dómu v 14. storočí sa venuje len sporadická pozornost’.
Z novšej literatúry pozři například MENCL, V.: Dóm sv. Martina
v Bratislavě. Vlastivědný časopis 17, 1968, s. 148—152; Magyarorszá-
gi míívészet 1300—1470 körül I. (red. MAROSI, E.). Budapest 1987,
s. 421,456; ŽÁRY, J. - BAGIN, A. - RUSINA, I. - TORANOVÁ,
E.: Dóm sv. Martina v Bratislavě. Bratislava 1990, s. 19 a ď. (kap.
Stavebno-umelecký vývoj dómu v 13. a 14. storočí). Pozři aj nemecké vydanie
posledného titulu ŽÁRY, J. — BAGIN, A. — RUSINA, I. — TORA-
NOVÁ, E.: Der Martinsdom in Bratislava. Bratislava 1990 s. 21 a ď.
(kap. Die architektonisch-künstlerische Entwicklung des Domes im 13. und 14.
Jahrhundert).
2 Mimoriadne dobrý stav zachovania severovýchodného portálu
podmienila právě skutočnosť, že nebol vďaka kaplnke vystavený

zároveň, bola obrazovým objektom prežívania, do
ktorého veriaci premietali vlastně utrpenie v podobě
súcitu s Ukřižovaným a s jeho Otcom, čo ho 1’udstvu
poskytol ako akt zmierenia a omilostenia. Utrpenie
individua, transformované do vynaloženého súcitu
a 1’útosti sa vracalo k divákovi v podobě milosti
a útěchy.93 Medzi reliéfnym obrazom a prizerajúcim sa
veriacim tak vznikal vnútorný religiózny dialog, v kto-
rom 1’udské prežívanie bolo takpovediac zo strany
obrazu opátované omilostením. Reliéf Trónu milosti
— Gnadenstuhlu sa tak stával ozajstným zázračným
obrazom poskytujúcim milosť — Gnadenbildom. Vďa-
ka svojmu vystupňovanému preduchovneniu a nástoj-
čivosti svojho vnútorného výrazu středověkého veriace-
ho nielen oslovoval a vyzýval, ale sám sa stával
objektom oslovenia, vrúcnej modlitby jednotlivca, pro-
striedkom jeho spojenia s najvyšším súcnom a jeho
citového prežívania — tzv. devočným obrazom — An-
dachtsbildom.94 Za podobné devočné obrazy, charakte-
ristické emotívnou črtou vnútorného dialogu a osobnej
zbožnosti, sa dá, mimochodom, považovať i váčšina
spomínaných súvekých reliéfnych tympanov so zobra-
zením Trónu Božej milosti (Praha, Wroclaw, Würz-
burg), ale aj iných tém (portály na západnej a severnej
straně minoritského kostola vo Viedni).90
V takejto špecifickej existenčnej forme, siahajúcej
ďaleko za dokreslujúcu príbehovú ilustráciu, či nadča-
sové spodobenie božského principu, pósobil bratislav-
ský reliéfny tympanon nielen na laické masy starej
Bratislavy. Pre cirkevných hodnostárov a členov bratis-
lavského kapitulného zboru sa zrejme stával aj médiom
zložitejších, intelektuálně náročnějších teologických
kontemplácií a úvah o dóstojnej výlučnosti vlastného
duchovného poslania.
nepriaznivým poveternostným podmienkam a ani dnes ho neohrozu-
jú exhaláty automobilové] dopravy. Fundátormi kaplnky — ktorej
klenba nadviazala na vzorec bočných lodí a tvaroslovie zasa na
presbytérium — boli členovia bratislavskej patricijskej rodiny Meix-
nerovcov. Pozři například IPOLYI-STUMMER, A.: Die St. Anna-
capelle des Domes zu Preßburg. Mittheilungen der k. k. Central
— Comission zur Erforschung und Erhaltung der Baudenkmale II,
1957, s. 186-190.
3 Kaplnku sv. Anny povodně sprístupňoval z exteriéru osobitný
sedlový portálik přelomený v západnom múre, z ktorého po zrušení
ostalo len sedlové nadpražie s pretínajúcimi sa prútmi profilácie.
4 Na podobnú významovú rovinu, ktorá mohla zohrať úlohu
určitého spolufaktoru aj pri vzniku bratislavského portálu, poukázala
nedávno v súvislosti s tzv. Zlatou bránou mariánského kostola na
hrade německých rytierov v Malborku (Marienburgu) JAKUBOW-

34