Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (1991)

Slovenské
rozprávky


PRVÁ K.XníA ZO ZBfERKV PAVLA ÍXXLŠÍMSKÉHG
PRL Dři I l PRAVILA .MÁKLA ĎURÍCKOVÁ
ILUSTROVAL NÁRODNÝ UMRLEC tUDOVlT FCL1,A

MLADÉ LÉTÁ 1980

P. Dobšinský, Slovenské rozprávky. Mladé létá 1961 (siedme
vydanie 1980). Ilustrácie Ludovít Fulla, grafická úprava Kamil
Pecho


ven a jabwa
Zťi pmwiu silné)?? všJy xc4va,
váni tótts bájka powpsávn.
Jahfta k poutřkis skl<-.í>f.->ií
srr.j.d líáilo si jchň v.yígc
Tttíák vlk, hnaný" hkaáoai ja kßi{si«a,
sx náhle k iwtnu arížeróu
skákríft zÍMtrK, jhtiovsin;
„Vodu inlinůtíá, ixiiia!’ť»rjKo «» UA
Zx, <a(íú tntíóžod mí draho zaplaší?:"’
„Naftli vas« v<^f,isí: hnevar w tsrráS,“
hrán; na j»irňa;sia?»aaiw,
,-Axo sáni uztótí, pane,
s«n fxákorei vín?,
veď {ňjoío « hyatíifij'
dvadsof krokov niážís akt* jsätwsa vaáa.
Z (ohv vyvixSt sa závor (cr>,
žft vái «&» iiditii w-.nvňfín-ď
i-ořltíál'' králi' wn sífotaý um zzřu.
„Vícm, vJató o me & zlé reiS wúáteP
,Ja víasii <^se <a«n na o»'C<s >'ežík>“
r»'ljx>vH-. jsíiřía. „M ňa ežif: aiaska kftj?

J. de La Fontaine, Bájky. Mladé létá 1965. Ilustrácie Ján Lebiš,
grafická úprava Mária Stepková

vo vhodné zvolenom farebnom tóne, příkladem
móžu byť přebaly, žité väzby s červenou tlačou
a vnútorné úpravy Bauhausbücher, propagačně
tlače a plagáty Herberta Bayera, László Moholy-
-Nagya, Xanti Schawinského, Oskara Schlemmera
a iných.“15 S pósobením na Škole uměleckých re-
mesiel organicky súvisí knižná tvorba, predovšet-
kým ilustračná, Eudovíta Fullu, ktorý sa spolu
s Galandom ukázal ako názorovo najpripravenejší
akceptovat’ progresivně zásady a tvorivo ich rozví-
jať. V prvej fáze knižnej tvorby zahrnujúcej takmer
celé medzivojnové obdobie Fulla uplatňuje najmä
přístup grafika, avšak v prácach určených deťom
naznačuje budúci svoj ilustrátorský rozlet z maliar-
skych pozícií. Popři autorsky vyhranenom originál-
nom prejave, motivovanom domácími zdrojmi in-
špirácie a akceptujúcom principy výtvarnej moder-
ny, Fullova koncepcia vždy počítala s komponen-
tem funkčnosti, adekvátnosti voči obsahu a adre-
sátovi, ako aj s možnosťami knižnej realizácie.16
Aktivita podnietená existenciou Školy umělec-
kých remesiel představuje jednu z najvýznamnej-
ších vývinových etáp v procese formovama sloven-
skej krásnej knihy 20. storočia. V spojení s pósobe-
ním viacerých umělecky silných osobností, zásady
progresívnej orientácie na organickú jednotu funk-
čných a estetických aspektov tvorby krásnej knihy
ako syntézy všetkých zložiek našli uplatnenie
v edičnej a výtvarnej praxi.
Od začiatku štyridsiatych rokov sa rozšiřuje
účast’ výtvarných umelcov v knižnej kultúre a vnáša
do úsilia o krásnu knihu nové tvořivé impulzy.
V ústrety snaženiam výtvarníkov, ilustrátorův
i úpravcov, vychádza bibliofilský program niekto-
rých editorov, podložený tradičnou spofahlivosťou
technologických kvalit papiera, dókladnosťou ty-
pografického řemesla a knihárskeho spracovania.
Komplexnost’ přístupu spolu s příznačnou osobnou
zainteresovanostbu tvorcov knihy na optimálnom
výsledku záujem o vzájomnú spoluprácu, to všetko
našlo odraz vo viacerých pozoruhodných edičných
podujatiach. Dnešnou terminológiou by sme mohli
povedať, že tvořivé úspěchy v knižnej kultúre boli
často výsledkem invenčnej a konštruktívnej tímo-
vej spolupráce (kresliar Jozef Kostka s maliarom
Jánom Mudrochem v roli grafického úpravcu, ilus-
trátor Eudovít Fulla s typografom Jozefom Cincí-
kom, ilustrátor Vincent Hložník s editorom, básni-

218