A. Bouts, Kristus s trnovou korunou. New York, zbierka
M. Friedsama, teraz v Metropolitan Museum, New York.

rozptyluj úcich sa tmavších tóno v tam, kde to
plasticita tvaru vyžaduje, pričom gesta rúk, najma
právej, sú mierne odchylné.
Na všetkých týchto obrazoeh sa uplatňuje aj
modelácia svetlom, ktoré prichádza z právej
strany postavy a rozkládá sa po tváři a dlani 1’avej
ruky, pričom dlaň právej ruky, 1’avá strana tváře
a 1’avé plece sa dostávajú do slabého tieňa. Toto
osvetlenie z neviditelného zdroja pósobí, že na
bratislavskom obraze hlava vrhá tieň na pozadie,
čím sa dojem priestorovosti ešte zváčšuje.
Obraz Kristus bolestný zo Slovenskej národnej
galérie je, podobné ako Aelbrechtove obrazy s tým
istým námetom, malovaný vo velmi úzkej fareb-
nej škále, pričom volené tóny vytvárajú pósobivý
harmonický celok. Prevládajúcou farbou je kraplak
v róznych odtieňoch, na plášti sa uplatňuje vo
světlých valéroch zintenzívnených tam, kde to

modelácia vyžaduje. Pozadie tvoří tmavý kraplak,
od ktorého sa odděluje hlava, pokrytá tmavohně-
dými vlasmi; medzi týmito teplými tónmi kon-
trastné pósobia varianty tlmenej studenej zelenej
na tfňovej koruně, vyvolávajúce zvláštně oživenie
koloritu. Tvář je malovaná v hnedoružových
tónoch róznej intenzity a odtieňov s modrou pod-
malbou predovšetkým pod očami a na krku,
pričom velmi citlivo sú volené lokálně farby, do-
kresluj úce jednak plastickú modeláciu a jednak
náladu, námetom vyvolanú. Sú to predovšetkým
odtiene jasnej červene, znázorňujúce kvapky a po-
tóčiky krvi, růžová, vystihujúca krvou podliate
bělmo očí, záblesky bielej v očiach a na slzách
a pastelové odtiene modrej, znározňujúce pod-
kožně žilky i partie pod vičkami.
Velmi starostlivo volená škála farieb výstižné
tlmočí zamýšlanú náladu obrazu, čo je jedna
významná stránka flámskeho maliarstva 15. sto-
ročia. Druhou je dokonalé odpozorovanie každého
detailu zo skutočnosti, přesné přeneseme do obra-
zu. Na základe doterajšieho skúmania možno preto
předpokládat, že náš obraz Kristus bolestný
vznikol v dielni Aelbrechta Boutsa ako jeden
z varianto v tohto námětu, ktorý Aelbrecht sám
i jeho dielňa často opakovali. Vzhladom na celý
rad společných znakov s dielom tohto maliara nie
je vylúčené, že aj autorom bratislavského obrazu
Kristus bolestný je Aelbrecht Bouts. Najlepšie
diela Aelbrechtove vznikajú v ranom a strednom
období maliarovej tvorby, kedy na nich uplatňoval
výdobytky diela Dierickovho, postupné jeho
obrazy strácajú na kvalitě. Vzhladom na to, že
bratislavský obraz je starostlivo malovaný jem-
ným rukopisom v harmonické j škále teplých tóno v
s neobyčajne citlivou modeláciou svetlom a farbou,
dá sa předpokládat, že náš obraz vznikol v ranom
období Aelbrechtovej tvorby, a to v poslednom
decéniu 15. alebo najneskoršie v prvých dvoch
decéniách 16. storočia.

1 SNG O 550. Olej, dřevo, povodně rozměry došky
32,5 X 24,4 cm. Pri restaurovaní obrazu prof. K. Vese-
lým v r. 1961—1962 doska bol na okrajoch zvačšená na
rozměry 36,6 x 28,7 cm, pričom přidaná plocha ostala
biela. Obraz bol převzatý zo Slovenského národného
muzea v Bratislavě roku 1952, jeho predchádzajúceho
majitel’a sa zatial’ nepodařilo zistiť.
2 Max J. Friedländer, Die. altniederländische Malerei,
Band III, Dierick Bouts und Joos van Gent, Berlin

163