Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

exemplármi Venuša vo Vulkánovej dielni a- Paridov
súd, ktoré datujem skór, to znamená okolo roku
1733, móže dokázat, ako málo je este vyjasněný
priestor v týchto reliéfoch. Najma v Utěšovaní
Márie nie je výrazný ani priestorový vztah hgúr
(napr. medzi Máriou a Jánom), ani stupňovanie
pozadia. Priestorovu kontinuitu má ozřejmit,
podobné ako v Olivetskej bore, motivická bohatost
pozadia. V oboch prípadoch prekaziía istá izolácia
predmetov v pozadí priestorový vztah medzi
všetkými reliéfnymi plánmi. Tieto ťažkosti sa
zdolali až pri pendantoch Bičovanie a Korunovanie
trnim a potom pri reliéfe tabernákula pomocou
mrežovania (pozadia). Až tu majú postavy potřeb-
ný telesný objem ako priestorovu hodnotu. Z tých-
to dôvodov sa uvedené pendanty časové pripájajú
k Olivetskej hoře a Kladeniu do hrobu.
V momente, keď sa nám ozřejmí pravděpodob-
nost skoršieho vzniku pendantov Kristus před
Pilátom a Utešovanie Márie, móžeme sa pokusit
uviest reliéfy do súvislosti s pašijovým cyklom
kaplnky sv. Jána Almužníka. Ako ukazuje uvedená
schéma, radia sa do cyklu ako pendanty ( ! ), t. j. teraz
po oboch bokoch oltárnej architektúry. Bez
Bičovania a Korunovania trním vzniká potom
následujúci rad: Olivetská hora, Kristus před
Pilátom, Nesenie kríža, (Pieta), Stavanie križa,
Utešovanie Márie a Kladenie do hrobu (hypo-
tetický rad II).
Najváčšia tažkosť spočívá v tom, že sa rozměry
přidaných reliéfov nezhodujú s rozmermi ostat-
ných reliéfov. Přitom však nesmieme prehliadnuť,
že pri viedenských exemplároch ide o voskové
reliéfy, ktoré nemusia byt bezpodmienečne před-
lohou pre modely na odlievanie, no móžu byt
velkými bozzetti. Zaujímavé je totiž, že boli

Poznámky
4 Andreas Pigler, Geo?y Rup7^ae7 Donner, Leipzig-
Wien 1929, 33.
2 Josepf Dernjač, G. 7?. Donner, .seine Uorgä?i.ger -nad
Zeitgenossen. Oesterreich-Ungarische Revue, Viedeň 1889,
135 a n; Zdeňka Volavková-Skořepová, díicAeia.??,-
geios Dúr/inss an/ die díitteienropdiscAe DiMAunerei des
7& JeíArAnnderts uverejnené v publikaci! AfieAeiungeio
Dente, vydanej H. Sankem, Sonderband der wissen-

vyhotovené v rovnakých pomerocb rozmerov
(vztah dížky k výške 4:3). Ak mali byť voskové
reliéfy připojené k bratislavským reliéfom, potře-
bovali by len zmenšeme vo vztahu 3:5.
Aj keď nemóžeme poskytnut rozhodný doklad
o příslušnosti voskových reliéfov medzi bronzové
exempláre kaplnky sv. Jána Almužníka, dajú sa
predsa uviest tri příčiny, ktoré potvrdzujú našu
donmienku :
a) Pendanty Kristus před Pilátom a Utešovanie
Márie patria štylisticky do doby okolo
r. 1732. Tým móžu byt teoreticky priradené
k reliéfom kaplnky sv. Jána Almužníka.
b) Zahrnutie reliéfov do pašijového cyklu bra-
tislavských reliéfov by — pri vyňatí neskor-
ších pendantov Bičovanie a Korunovanie
trním — uviedlo porušený ikonograhcký
rad do příslušného historického poriadku
(přitom by mohli byť umiestnené na von-
kajšícb stranách sokla).
c) Reliéfy svojimi rozmermi 3:4 majú rovnaké
proporcie ako pendanty Olivetská hora
a Kladenie do hrobu, ktoré sa teraz nachádza-
jú na predných stranách sokla. (Podlá našej
domnienky by mali byť tieto reliéfy umiest-
nené na vonkajších stranách sokla.)
Ak obstojí uvedená hypotéza, potom sa nám
vo viedenských voskových exemplároch dochovali
zváčšené návrhy pre pašijový cyklus, ktoré boli
plánované bez Bičovania a Korunovania trním
do uvedeného poradia.
Fotografie: Germanisches Nationalmuseum, Norimberk:
č. 1, 2; Bundessammlung für Medaillen, Münzen und
Geldzeichen, Viedeň: č. 3, 4: Slovenské národně múzeum,
Bratislava: č. 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11: Österreichische Ga-
lerie, Viedeň: č. 12, 13.

schaft lichen Zeitschrift der Humbold Universität zu
Berlin, Berlin 1955, 195 a n.
3 Obšírné vylíčenie týchto okolností sa nachádza
u Karola Rolla, Georg DupAuei Donner's Tätigkeit rds
Gte?npeiscAneider in SüDAnrg. Salzburger Museumsblätter,
roč. 2, č. 4 (sobota 7. júla 1923), l)-3.
4 Diskutovalo sa aj o jej použití ako krstnej medaily,
no zobrazenie a nápis: ,,Tanto duce et auspicetanto"

28