Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied (3.1969)

Renesančný kaštiel' v Senci

F e d o r K r e s á k

Renesancia bola na západnom Slovensku obdobím
na výtvarné pamiatky dost chndobným; nastupuje
v tieni tureckých vojen a napriek poměrně skoré-
mu příchodu baroka dožívá po celé 17. stor.
Jednou z význačnějších stavieb, zachovaných
z tohto obdobia, je senecký kaštiel, nazývaný
Turecký dom. V tomto článku sa pokúsime o jeho
opis, vývojové zaradenie a přibližné datovanie.
*
Turecký dom sa nachádza takmer uprostřed
obce na južnej, pozdlžnej straně dnešného Ná-
mestia 1. mája. Stojí osamotene a výrazné sa
diferencuje od svojho okolia. Dá sa předpokládat,
že tak stál i povodně a že po jeho stranách bol
nezastávaný priestor. Zřejmé je to na východněj
straně, bohato členenej oknami, pokým na západ-
nej nachádzame iba jediné okno na poschodí,
avšak umiestnené tak, že vylučuje čo i len teore-
tická možnost, že by vedla Tureckého domu
a s ním v jednej linii stával alebo bol zamýšlaný
vyšší objekt ako přízemný. Keďže miestnosti
západnej strany kaštiela sú dostatočne osvětlené
oknami čelnej, potažné zadněj fasády a kedze
šlachtické sídlo, ktorým tento dom istotne bol,
stávalo obvykle osamotene, móžeme sa domnievať,
že to tak bolo aj v Senci. I na dochovanom pláne
Senca z 18. stor. stojí Turecký dom osamotene J
Či stál Turecký dom i povodně v linii uličného
frontu, ako je zakreslený na tomto pláne, dnes
už tažko určit. Senec je totiž ulicovkou, rozširu-
júcou sa uprostřed v námestie, vzniknuté jedno-
stranným ustúpením frontu domov právě na juž-
nej straně, a keďže iná, prinajmenej rovnako
stará stavba ako Turecký dom sa tu nezachovala,

mohol by tuto otázku vyriešiť snáď iba archeolo-
gický výskům.
Iíaštiel je orientovaný přibližné v smere severo-
južnom. Jeho pódorys tvoří zhruba štvorec
o stranách asi 16x16 m, porušený iba na dvoch
miestach: na severovýchodnom rohu budovy
nachádzame po jej celej výške prebiehajúci
válcový nárožný arkier o vonkajšom priemere
skoro 5 m a na zadnej fasádě sú mierne vysunuté
obe křídla, takže vytvárajú dva plytko vystupu-
juce rizality. Stavitel' sa teda snaží zdórazniť
frontálnu stranu kaštiela jej rozšířením, nerobí to
však dósledne; nárožnému arkieru nezodpovedá
rovnaký arkier na opačnej straně priečelia,
symetria teda chýba. Neskororenesančná orien-
tácia na strednú os je naznačená rizalitmi zadnej
fasády, ako aj vnútornou dispozíciou, avšak
převaha arkierom zdóraznenej východnej časti
sa prejavuje i na zadnej fasádě, i vo vnútomom
členení budovy.
Poschodia sú renesančně vrstvené do priebež-
ných rovin. Jednotlivé miestnosti váčšinou ešte
nemajú svoje špeciálne určenie. Sú orientované
híbkovo. V severovýchodnom rohu budovy sa
nachádzajú obe priestranné izby s arkiermi.
Rozšířené siene uprostřed žádného traktu so scho-
dištom, vedúcim na posfchodie, pravidelnost pódo-
rysu trocha rušia. Póvodné valené klenby s lu-
netami sa zachovali v zadnej časti domu, a to
v oboch sieňach, v juhovýchodnej miestnosti
na přízemí a v juhozápadnej na poschodí; v prí-
zemnej sieni valené klenby vytvárajú klenbu
krížovú. Ďalšie dve miestnosti na přízemí majú
prosté valené klenby. Severovýchodná a středná
uličná miestnosf na poschodí majú rovné povály
s novodobou štukatúrou,preberajúcou renesančný

149