Ars: časopis Ústavu Dejín Umenia Slovenskej Akadémie Vied — 3.1969

Page: 24
DOI issue: DOI article: DOI Page: Citation link: 
https://digi.ub.uni-heidelberg.de/diglit/ars1969/0220
License: Free access  - all rights reserved Use / Order
0.5
1 cm
facsimile
Avantgardy vo výtvarnom nmení a dnešok

EDUARD TORAN

Na úvod k témě dotýkajúcej sa avantgard vo výtvarnom umění a dneška chcem predovšetkým
poznamenat, že nadhadzujem iba niekol'ko volných úvah, híavne z hladiska praxe kompletněj tvorby
životného prostredia: nezapodievam sa tu maliarstvom ani sochárstvom. Nejde ani o vyčerpávajúci
alebo vymedzujúci náčrt všeobecne známej problematiky, o ktorej tu prehovoria ešte imrohí další
přihlášení.
Dovolte však, aby sme si na začiatku znovu uvědomili možnosti témy: ,,avantgardy vo výtvarnom
umění a dnešok". Snáď — z času na čas — nebude zbytočné si definovat jednotlivé pojmy.
Avantgarda je předvoj, skupina osob, směr, priekopníci, o ktorých sa P-ř&MCTM
(ČSAV, z roku 1962) navýše zmieňuje, že pri prebojúvaní nových uměleckých názorov kladů v praxi
doraz na experiment, hlavně v oblasti formy (?); nemusíme s celým týmto tvrdením súhlasit, ani
ho přijímat, avšak nateraz ho netřeba ani ověřovat.
O tom, čo všetko je výtvarné umenie, tiež sa zvykne diskutovat, ale verím, že sme jednotní
v názore, že architektura, užité umcnia a priemyselné výtvarníctvo sú zložkou, sučastou či odvetviami
výtvarného umenia a nie iba talentovanými susedmi, sprievodcami alebo návštevníkmi a zákazníkmi
urnenia. Konštatujem to nielen kvóli zaujatiu stanoviska k avantgardným funkcionalistickým
postojom, ktoré architekturu svojho času vyslovené izolovali od umenia, ale aj preto, lebo i dnes
sa celkom oficiálně používajú také znejasňujúce vazby, ako ,,architektura a výtvarné umenia"
(ako by architektura k nim nepatřila), a právě tak sa střetáme i s róznymi vyhláseniami, ktoré buď
dobromysefne uznávajú, že na architekturu alebo priemyselné výtvarníctvo platia rovnaké principy
ako na výtvarné umenie (čo je vlastně skrytejšia forma oddefovania), alebo názory zreteïne opačné,
že priemyselné výtvarníctvo a výtvarné umenie sú dva rožne javy. Ale z obidvoch postojov vyplývá
svorné, že i dnes jestvujú rozpaky pri ich začleňovaní medzi discipliny výtvarného umenia.
A napokon, ak máme hovořit o vztahu avantgardného umenia k dnešku, mushne si este velmi
starostlivo stanovit, čo všetko a z akých hfadisk budeme zahrnovat pod pružný pojem ,,dnešok":
či dnešok v zmysle přítomného, právě zaznievajúceho obdobia, ktoré už vnímáme ako hotovú a hxnú
sit.uáciu ,,k dnešnému dňu", alebo či ,,tvořivý dnešok" s jeho tvořivou a hlozofujúcou náplňou, ktorá
je iba v procese vývoj a a ktorá sa začne — alebo aj nie — realizovat v dalších a naj bližších chvílach
toho rozmedzia ,,dneška". Pričom každý historický přejav ,,dneška" sa skládá z mnohých vrstiev;
je viacsúradnicový a dělitelný podlá geografických, sociálnych, vkusových a iných hfadisk.
Ak sa teda máme zamýšfat o ,,avantgardnom umění a dnešku", bude dóležité velmi konkrétné stanovit,
ktoré okruhy uměleckých a sociálnych problémov, záujmov či prostredia máme na mysli. Lebo aj
v kladení rovnakých otázok móže byt nejednotnost.
Ak dovolíte, hned malú parafrázu: ,,hladný sýtemu neverí" — a v problematike architektúry
a tvorby spoločenského prostredia posobia na esteticno aj také fakty z mimoestetických oblastí,
že mnohí 1'udia nemajú pre seba ani 12 nú obytnej plochy, ktoré znamenajú podlá niektorých
zákonov v istých reláciách akési maximum. Tu si fažko přivlastňovat rovnaké estetické kritériá

24
loading ...